Pred 190 rokmi sa narodil ruský dirigent a skladateľ Rubinštejn
Bol veľmi plodný skladateľ. Napísal dvadsať opier.
Petrohrad/Bratislava 28.11.2019 (TASR)
Nové smery v hudbe nemal rád a často sa vyjadroval, že je proti ruskému nacionalizmu, čo viedlo k hádkam s jeho ruskými kolegami. Napríklad s Milijom Balakirevom i ďalšími, ktorých považoval za nebezpečenstvo pre ruskú hudobnú tradíciu. Bol veľmi plodný skladateľ. Napísal dvadsať opier. Obľúbená a vari jedna z jeho najznámejších je opera Démon podľa Lermontových romantických básní. Ruský dirigent a skladateľ obdobia romantizmu Anton Grigorievič Rubinštejn, od narodenia ktorého uplynie vo štvrtok 28. novembra 190 rokov, bol vo svojej dobe považovaný za jedného z najväčších klavírnych virtuózov.
Anton Grigorievič Rubinštejn sa narodil 28. novembra 1829 vo Vychvatincy v cárskom Rusku. Hrať na klavíri ho učila matka. Keď mal deväť rokov, po prvý raz verejne koncertoval v Moskve a o dva roky neskôr v Paríži. Potom nasledovala dlhá séria koncertov - vystupoval napríklad vo Veľkej Británii, v Holandsku, v Nemecku, vo Švédsku a v Čechách. Ako zázračné dieťa si získal obdiv Chopina, Liszta i Mendelssohna-Bartholdyho.
O svojom pôvode s nadhľadom hovoril: "Pre kresťanov som žid, pre židov som kresťan. Pre Rusov som Nemec a pre Nemcov som Rus." Jeho matka bola totiž Nemka a otec Rus. Obaja kvôli antisemitizmu konvertovali na kresťanstvo.
V roku 1844 začal Anton Grigorievič Rubinštejn študovať v Berlíne kompozíciu a po ukončení štúdií pôsobil vo Viedni ako učiteľ hudby. Aby si zarobil na živobytie, musel hrať vo viedenskom hostinci. Mladý Rubinštejn to napriek tomu nevzdal a vybral si vtedajšie centrum kultúrneho života Bratislavu. Už prvý koncert 23. júna 1847 priviedol do vytrženia predovšetkým mladú generáciu poslucháčov. V roku 1848 sa vrátil do Ruska a usadil sa v Petrohrade.
Pod patronátom veľkokňažnej Eleny Pavlovny založil v roku 1859 ruskú hudobnú spoločnosť a neskôr dirigoval koncerty jej orchestra. V roku 1862 založil v Petrohrade cárske konzervatórium a na krátko sa stal jeho riaditeľom. Riaditeľskú funkciu opäť prebral v roku 1887 po pôsobení na dirigentskom poste v rakúskom hudobnom telese Viedenskí filharmonici a po návrate z úspešného turné po Spojených štátoch amerických. Na konzervatóriu urobil zmeny v profesorskom zbore a zreformoval aj pedagogický proces. Mimoriadne nadaným žiakom sa venoval osobne. Školu viedol do roku 1891. V rokoch 1885–1886 usporadúval historické klavírne koncerty v hlavných mestách Európy. V roku 1889 ho povýšili do šľachtického stavu.
Rubinštejnova geniálna klavírna technika a interpretácie očarili v 19. storočí celý svet. Perfektne interpretoval diela rôznych období. Bol však aj plodným skladateľom. Okrem opier napísal symfonické básne, koncertné predohry, mnoho skladieb pre klavír, koncerty pre violončelo, koncerty pre husle, skladby komorné i klavírne, piesne či oratóriá.
Počas celého života obdivoval Wagnera a Mendelssohna-Bartholdyho, ktorí značne ovplyvnili jeho hudobný štýl. V jeho hudbe sa objavuje aj vplyv Fréderica Chopina. Hudobný skladateľ Gustav Mahler o Rubinštejnovi povedal: "Je to hrom, ale aj veľmi elegantný džentlmen z Petrohradu, ktorý vám s veľkou a slovanskou priamosťou povie, čo má na mysli. Jeho opera Démon patrí medzi večné diela tohto storočia." Medzi najznámejšie osobnosti, ktoré slávny hudobný virtuóz a pedagóg učil, patrí Piotr Iľjič Čajkovskij, ako aj poľský klavirista, skladateľ a dirigent Józef Hofmann.
Anton Grigorievič Rubinštejn zomrel 20. novembra 1894 v Petrohrade, krátko pred svojimi 65. narodeninami.
Zdroje: https://klasika.rtvs.sk/clanky/kalendarium/93950/28-november-1829-ant on-rubinstejn, http://members.chello.nl/mvpaasse/rubinstein.htm