Dobrý deň! Pomáhaj pánboh! Daj Boh šťastie! Česť práci!
To je len zopár pozdravov, ktoré som si priniesla z detstva.
Bánovce nad Bebravou 21.11.2019 (Skolske.sk)
Na dedine bývalo a, myslím, že aj stále je pekným zvykom, že sa ľudia pri vzájomnom stretnutí vždy pozdravili. Obišli sa len vtedy, ak sa hnevali. Lebo aj to stávalo. Už som to niekedy spomínala, že moja babička prvá zdravili každého. Neviem, či platilo aj nejaké pravidlo, kto zdravil prvý, ale pamätám si, že ako deti nás viedli k tomu, aby sme ľudí vždy pozdravili. Každý pozdrav vyjadroval aj želanie. A tak sme cestou do školy zdravili Dobré ráno!, v škole sme zdravili Práci česť!, cestou zo školy a počas dňa Dobrý deň! Ak sme na dvore či v poli videli ľudí pracovať, zaželali sme Pomáhaj pánboh!, pastierov pri pasení kravičiek sme oslovili pozdravom Daj Boh šťastie!. A keď sme sa večer vracali s kravičkami domov, želali sme ľuďom, ktorých sme po ceste stretávali Dobrý večer!. Keď sme odchádzali z návštevy, rozlúčili sme sa pozdravom Do videnia!. Pred spaním sme si želali Dobrú noc!.
Mnohé z týchto pekných pozdravov používame stále. Poznáme však aj iné: Ahoj!, Čau!, Nazdar!, Servus! Svetu mier! Pokoj vám!... Nech sa už pozdravíme akokoľvek, dôležité je pri vzájomnom stretnutí alebo písomnej komunikácii nezabudnúť na pozdrav.
A ako vás pozdravím ja? Hádam tým najbežnejším: Dobrý deň všetkým!