NOVEMBER89: Profil lídra OF a prezidenta ČSFR Václava Havla
Václav Havel sa stal jedným zo zakladateľov Charty 77.
Praha/Bratislava 15.11.2019 (TASR)
Predpokladám, že ste ma nenavrhli do tohto úradu preto, aby som vám i ja klamal. Túto vetu vyslovil Václav Havel vo svojom prvom novoročnom prejave 1. januára 1990 ako čerstvo zvolený prezident Československej socialistickej republiky. Bývalého disidenta, ktorý strávil vo väzení dokopy päť rokov – a po Novembri 1989 lídra Občianskeho fóra - zvolili poslanci Federálneho zhromaždenia (FZ) do funkcie 29. decembra 1989 vo Vladislavskej sále Pražského hradu.
Študenti v ten deň ukončili viac než mesiac trvajúci štrajk, pretože osobu Václava Havla v najvyššej štátnej funkcii považovali za dostatočnú záruku, že je proces zmien v krajine nezvratný.
Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe v známej českej rodine – jeho starý otec Vácslav Havel postavil známy palác Lucerna. Strýko Miloš Havel bol zakladateľom filmového štúdia Barrandov.
Po skončení 2. svetovej vojny navštevoval Havel elitnú internátnu školu v kúpeľnom meste Poděbrady, tá však bol zrušená. Pre svoj "buržoázny" pôvod si nemohol zvoliť školu podľa vlastného výberu. V roku 1951 nastúpil do učebného odboru chemický laborant a pražskú Strednú všeobecnovzdelávaciu školu pre pracujúcich vyštudoval večerne. Zmaturoval v roku 1954.
Z kádrových dôvodov ho neprijali na vysokú školu humanitného smeru, preto študoval na Ekonomickej fakulte Českého vysokého učenia technického (ČVUT) v Prahe. Pokúsil sa prestúpiť na filmovú fakultu Akadémie múzických umení, bol však odmietnutý a späť na ČVUT ho neprijali. Zamestnal sa ako javiskový technik, začínal v pražskom Divadle ABC. Od roku 1960 pôsobil v Divadle Na zábradlí v Prahe.
V rokoch 1962-66 diaľkovo študoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Štúdium ukončil komentárom k hre Eduard, ten sa neskôr stal základom jeho hry Ztížená možnost soustředění. V roku 1964 sa oženil s Olgou Šplíchalovou.
Od svojich dvadsiatich rokov publikoval štúdie a články v literárnych a divadelných periodikách. Jeho prvé divadelné texty uviedli v Divadle Na zábradlí, medzi nimi mala zásadné miesto hra Zahradní slavnost (1963). V období Pražskej jari sa Havel angažoval nielen ako autor ďalších divadelných hier (Vyrozumění, 1965 a Ztížená možnost soustředění, 1968), ale tiež ako predseda Klubu nezávislých spisovateľov a člen Klubu angažovaných nestraníkov.
Po nástupe normalizácie vystupoval Havel čoraz otvorenejšie proti politickej represii. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi, v ktorom upozornil na rozpory v československej spoločnosti.
Václav Havel sa stal jedným zo zakladateľov Charty 77 a patril medzi jej prvých troch hovorcov. V prvej polovici roka 1977 strávil päť mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, takisto bol väznený v rokoch 1978 a 1979. Angažoval sa pri zakladaní Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS). V októbri 1979 bol napokon odsúdený za rozvracanie republiky na štyri a pol roka. Po opakovaných zápaloch pľúc mu trest prerušili začiatkom roka 1983.
Z tohto obdobia pochádzajú jeho hry Horský hotel (1976), Largo desolato (1984) a Pokúšanie (1985), a tiež kniha Dopisy Olze z roku 1983. V januári roku 1989 bol zatknutý pri proteste počas tzv. Palachovho týždňa a odsúdený na 9 mesiacov. Prepustili ho v máji. Už v júni stál pri zrode petície Několik vět.
Dva dni po násilne potlačenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe vzniklo hnutie Občanské fórum (OF) a Václav Havel stál od začiatku na jeho čele. Keď 10. decembra 1989 vymenoval prezident ČSSR Gustáv Husák novú vládu národného porozumenia premiéra Mariána Čalfu a odstúpil zo svojej funkcie, Václav Havel oznámil, že sa bude o prezidentský post uchádzať.
Poslanci zvolili Václava Havla 29. decembra jednomyseľne. Stal sa tak prvým nekomunistickým prezidentom Československa po 41 rokoch.
Druhý raz bol Václav Havel zvolený za hlavu štátu 5. júla 1990 parlamentom Česko-Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR), ktorý už vzišiel zo slobodných volieb.
Po voľbách v júni 1992 sa politické reprezentácie Českej a Slovenskej republiky dohodli na rozdelení spoločného štátu. Keď Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 Deklaráciu o zvrchovanosti, Havel odstúpil z funkcie (s účinnosťou k 20. júlu).
Poslanecká snemovňa zvolila Václava Havla 26. januára 1993 za prezidenta ČR. Počas tohto funkčného obdobia, 27. januára 1996, zomrela manželka Václava Havla Olga. Samotný prezident sa potýkal so zdravotnými problémami. S herečkou Dagmar Veškrnovou sa oženil 4. januára 1997. Druhý raz bol zvolený oboma komorami českého parlamentu 20. januára 1998. Druhé funkčné obdobie mu vypršalo 2. februára 2003.
Za literárne a dramatické dielo, ale aj za celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Havlovi mnohé medzinárodné ceny a čestné doktoráty na viacerých univerzitách vo svete. V USA 23. júla 2003 dostal najvyššie štátne vyznamenanie, Prezidentskú medailu slobody. Titul doctor honoris causa udelila Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v Bratislave Václavovi Havlovi v roku 2006. V novembri 2009 sa stal čestným občanom Bratislavy.
Václav Havel zomrel 18. decembra 2011 v Hrádečku u Trutnova, štátny pohreb sa konal 23. decembra. V posledných rokoch života napísal hru Odcházení a sám režíroval jej filmovú podobu, ktorú stihol dokončiť ešte v roku 2011.