NOVEMBER89: Nová Adamcova vláda vyvolala protesty, začali sa otvárať hranice
Občania žiadali novú vládu, a tiež odstúpenie Husáka z funkcie prezidenta.
Bratislava 15.11.2019 (TASR)
Prezident Gustáv Husák vymenoval 3. decembra 1989 novú federálnu vládu premiéra Ladislava Adamca. Jej zloženie však vyvolalo ďalšie protesty študentov i predstaviteľov Občanského fóra (OF) a Verejnosti proti násiliu (VPN). Občania žiadali novú vládu, a tiež odstúpenie Husáka z funkcie prezidenta. Pokračovali aj protestné zhromaždenia na námestiach.
Nová československá vláda mala okrem premiéra 20 členov, z čoho 15 bolo komunistov, traja nestraníci a po jednom členovi tvorili zástupcovia Československej strany lidovej a Československej strany socialistickej – teda strán, ktoré formálne existovali aj počas komunistického režimu, podobne ako na Slovensku Strana slobody a Strana slovenskej obrody.
"Občianske fórum v Čechách a na Morave a Verejnosť proti násiliu na Slovensku vyjadrujú svoje presvedčenie, že federálna vláda, ktorú dnes vytvorili, nie je vládou novou," hovorilo v úvode spoločné vyhlásenie OF a VPN. Podľa jeho textu sa pri zložení novej vlády neprihliadalo na dostatočný počet nestraníkov ani na odbornosť jednotlivých členov – menovite vyhlásenie kritizuje nomináciu staro-nového ministra zahraničných vecí Jaromíra Johanesa a ministra energetiky Antonína Krumnikla.
V stanovisku vysokoškolákov sa uvádzalo: "Požiadavka občianskych iniciatív a študentského hnutia na zloženie novej koaličnej vlády bola taká, aby percentuálne zastúpenie jednotlivých politických strán a občianskych iniciatív vo vláde odrážalo súčasnú spoločensko-politickú situáciu. Vedenie KSČ však doteraz zrejme nepochopilo vážnosť mimoriadnej situácie a proti všeľudovej mienke, ktorá ho pozbavila monopolnej moci, umelo udržiava svoje pozície a snaží sa o zvrátenie situácie vo svoj prospech."
Podľa stanoviska študentov bola pre pokojnú prípravu slobodných volieb nevyhnutná vláda odborníkov, ktorí by zabezpečili začatie realizácie nového ekonomického, sociálneho, kultúrneho a školského programu. Študenti avizovali, že ak požiadavky nebudú splnené, prikročia 11. decembra k ďalšiemu generálnemu štrajku.
K požiadavkám, ktoré sa splnili aspoň čiastočne, patril návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) vytvoriť skupinu, ktorá by prehodnotila udalosti z roku 1968 a sovietsku inváziu. Prvý raz sa tiež 30. novembra zišla parlamentná komisia na vyšetrenie udalostí zo 17. novembra. Vypočula si informácie českého i československého generálneho prokurátora, ako aj hlavného vojenského prokurátora.
Federálna vláda (ešte pôvodná) tiež 30. novembra rozhodla o začiatku prác na odstraňovaní tzv. železnej opony na hraniciach s Rakúskom. S platnosťou od 4. decembra mali občania ČSSR cestovať do zahraničia slobodne, bez dovtedy potrebných formalít, tzv. výjazdnej doložky, devízového prísľubu, colného vyhlásenia a pod. Vysokoškoláci na jedenom z letákov deklarovali: "Študenti chcú vidieť Devín z druhej strany Dunaja. Sme vlastenci, vrátime sa!"
Nová vláda Ladislava Adamca z 3. decembra potom zverejnila svoje stanovisko k udalostiam z augusta 1968, ktoré označila za porušenie noriem vzťahov medzi suverénnymi štátmi. Navrhla začať rokovania so Sovietmi o odsune ich vojsk. V súvislosti so zmenou v Ústave bola tiež ministerstvom školstva zrušená povinná výučba marxizmu-leninizmu na vysokých školách.
Avšak zloženie vlády vyvolalo protesty študentov aj ďalších občanov v celej republike – v Bratislave, Prahe, v Trenčíne, Košiciach a ďalších mestách.
Ďalší deň, 4. decembra, na manifestácii v Prahe spoločne vystúpili a zaspievali hymnu Karel Gott a Karel Kryl, ktorému československé úrady umožnili vrátiť sa do vlasti na pohreb svojej matky. Prvý raz v ponovembrovom období verejne vystúpil v televízii prezident Gustáv Husák.
V Moskve vyhlásili vedúci predstavitelia piatich štátov Varšavskej zmluvy, že vstup ich vojsk do Československa v auguste 1968 znamenal zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny a musí byť odsúdený.
Zdroj: totalita.cz, upn.gov.sk