Pražské divadlo Semafor zabáva svojich divákov už 60 rokov
Jeho názov vymyslel Jiří Suchý ako skratku slov sedem malých foriem.
Praha/Bratislava 30.10.2019 (TASR)
Zakladateľmi pražského divadla Semafor boli herec Jiří Suchý a hudobný skladateľ Jiří Šlitr. Prvá semaforská hra Člověk z půdy mala premiéru 30. októbra 1959. V stredu 30. októbra uplynie 60 rokov od založenia divadelnej scény, ktorú kritika označuje za unikát v rámci európskeho divadla.
V čase keď divadlo Semafor vznikalo, významný predstaviteľ medzivojnovej divadelnej avantgardy Jan Werich ponúkol jeho zakladateľom, aby sa pridali k divadlu ABC, ktoré viedol. Novovzniknutá divadelná scéna by sa tak stala jeho pobočkou s názvom Sputnik ABC. "Zvažovali sme," uviedol neskôr Jiří Suchý a dodal: "Ale potom sme si povedali, že by nás toto spoločenstvo najskôr obmedzovalo, tak sme ponuku odmietli. Jan Werich mi po rokoch potvrdil, že naše rozhodnutie bolo správne. Asi by si skutočne neodpustil hovoriť nám do vecí, a kto vie, či by to bolo v súlade s našou predstavou." Semafor sa tak nestal Sputnikom ABC, ale Semaforom a z Jana Wericha sa nestal jeho šéf, ale neskôr jeho veľký priaznivec.
Autorské duo Jiří Suchý a Jiří Šlitr však nadväzovalo na poetiku tvorby Jana Wericha a Jiřího Voskovca.
Divadlo sídlilo v priestoroch na ulici Ve Smečkách. Jeho názov vymyslel Jiří Suchý ako skratku slov sedem malých foriem, ktoré sa mali v divadle prezentovať (hudobné divadlo, divadlo poézie, bábky, pantomíma, filmy, výtvarné experimenty, koncerty). Počas prvých dvoch sezón sa sedem foriem zúžilo na dve – hudobné divadlo a džezové koncerty.
Speváčka, herečka a moderátorka Pavlína Filipovská, ktorú preslávilo v 60. rokoch práve jej účinkovanie v divadle Semafor si pri príležitosti 50. výročia založenia divadla v roku 2009 zaspomínala: "Stálymi hosťami divadla boli Jan Werich, Josef Škvorecký, Jiří Anderle, Jan Švankmajer, Zdeněk Sexdl a mnoho ďalších, z ktorých sa neskôr stali veľké postavy českej kultúry."
Jiří Šlitr (hudba) a Jiří Suchý (texty) vytvorili desiatky úspešných piesní, z nich mnohé doslova zľudoveli.
Hneď prvá premiéra hry Člověk z půdy priniesla obrovský hit. Stala sa ním pesnička Včera neděle byla v podaní Pavlíny Filipovskej. Podľa štatistík bola druhou najpredávanejšiu a najhranejšiu pesničkou z obdobia ČSSR. Druhé predstavenie, koncertné pásmo pesničiek s názvom Zuzana je sama doma s hitmi Malé kotě, Kočka na okně, Písnička pro Zuzanu, Árie měsíce, Láska nebeská, malo premiéru v máji 1960. Treťou premiérou bola detektívka s hudbou Taková ztráta krve (1960).
Ďalšie pokračovania Zuzana je zase sama doma, Zuzana není pro nikoho doma aj Zuzana je všude jako doma, si získali rovnako obrovský záujem divákov, podobne ako ďalšie diela zohranej autorskej dvojice.
Divadlo sa stalo fenoménom tej doby, produkovalo ďalšie hity, jeho hľadisko bolo beznádejne vypredané. Po dvoch sezónach však prišlo o stále priestory a začalo sa jeho prvé kočovanie Prahou. Napriek tomu, že hralo na 13 scénach, diváci si ho našli. S každým úspechom sa populárne divadlo v tom období stávalo nežiaducim pre vtedajší režim. Prichádzali zákazy, často tiché a nezdôvodnené, hranie, vydávanie kníh aj nahrávanie pesničiek sa obmedzovalo. Aj počas tohto obdobia však Semafor existoval a produkoval diela oceňované publikom (Kytice, Kašpar, Baltazar, Melicharová, Zuzana v lázni, Elektrická puma).
Situácia sa skomplikovala v roku 1969, kedy Jiří Šlitr, jeden zo zakladateľov divadla zomrel. Nové predstavenia naďalej pripravoval Jiří Suchý.
V 80. rokoch sa stal Semafor súčasťou Hudobného divadla v Karlíne. Jiří Suchý napísal ďalšiu hru Dr. Johann Faust, Praha 2, Karlovo nám. 40. V ďalšom predstavení Jonáš, dejme tomu v úterý sa objavila už dvojica Jiří Suchý a Jitka Molavcová, ktorá zabáva ľudí dodnes. Poslednou predrevolučnou premiérou bola Výhybka.
Semafor nadviazal spoluprácu aj so slovenským Radošínskym naivným divadlom a jeho zakladateľom Stanislavom Štepkom. Slovenský súbor okúzlil Jiřího Suchého svojím humorom a poetikou. Výsledkom spolupráce bol pôvabný federálny "muzikálik" Nevesta predaná Kubovi, ktorý prepojil, podľa divadelnej kritiky, dva javiskové klenoty oboch národov. Predstavenie sa hralo v rokoch 1984-1986 v réžii Juraja Nvotu.
Počas Nežnej revolúcie Semafor poskytol priestory na diskusné Semafórum. Revolúcia však priniesla aj druhé obdobie kočovania divadla, keď ho z priestorov v pasáži v Alfe vyhnali reštitúcie. Tretie sťahovanie spôsobila povodeň, kvôli ktorej musel Semafor opustiť aj Karlín. Od roku 2005 hrá divadlo v priestoroch na ulici Dejvická.
Pražský Semafor baví svojich priaznivcov dodnes. K šesťdesiatinám divadla zostavil jeho zakladateľ Jiří Suchý publikáciu pod názvom Semafor, mapujúcu všetky predstavenia, ktoré scéna od roku 1959 zinscenovala. Nakladateľstvo Galén pripravilo k 60. výročiu divadla súborné vydanie rozhovorov, ktoré viedol novinár Karel Hvížďala s Jiřím Suchým pod názvom Jiří Suchý & Tingltangl. Knihu autori predstavia 1. novembra 2019.
Zdroj: ww.semafor.cz, www.csfd.cz, www.ceskatelevize.cz, www.idnes.cz