Za každou veľkou osobnosťou hľadaj aj jej spriaznenú dušu
Tamara Šimončíková Heribanová priblížila kúsok zo svojho súkromia.
Bratislava 29.10.2019 (Skolske.sk)
Šikovná a prívetivá Slovenka, spisovateľka, novinárka, moderátorka a mama Tamara Šimončíková Heribanová priblížila kúsok zo svojho súkromia a porozprávala o tom, ako funguje práca novinára v Portugalsku.
Ste Slovenkou, ktorú ja osobne vnímam ako ženu s veľkým Ž. Máte aj Vy niekoho, kto Vás istým spôsobom inšpiruje a rada si pozriete/prečítate jeho tvorbu? (Ak samozrejme neberieme do úvahy naše úžasné mamy, ktoré nás neustále inšpirujú takmer vo všetkom.)
Mám vo svojom okolí veľmi veľa inšpiratívnych žien, či už sú to moje priateľky, ktoré vedia nádherne zastávať úlohu matky a s radosťou sa dokážu venovať práci, či tvorbe. Na jednej strane sú to kolegyne z VOGUE, ľudia, spätí s odevným priemyslom, fotografky, dizajnérky, maliarky, novinárky, potom je pre mňa vždy veľkou inšpiráciou byť v kontakte a počúvať literárne vedkyne, prekladateľky, pedagogičky, spisovateľky v Ústave svetovej literatúry SAV, kde si robím doktorát. Obrovskou inšpiráciou sú mi aj ženy, s ktorými sa stretám v rámci zbierania krojov a predovšetkým príbehov s nimi spätými. Je to úplne iný druh poznania a odovzdávania skúseností, keďže ide predovšetkým o ľudí z prostredia vidieka. Na mojom živote mám rada práve široký diapazón tém a spôsob ich interpretácii. Prechádzať z akademického sveta do sveta ľudového, spolupracovať s dizajnérmi a aktívne sa podieľať na mnohých projektoch v oblasti kultúry, považujem za obrovský dar.
Pri čítaní kníh/časopisov veľa ľudí často počúva hudbu, iní tvrdia, že sa nedokážu potom sústrediť na obsah, ako je to u Vás? Počúvate pri oddychovej literatúre hudbu? Ak áno, akú?
Milujem hudbu, rada ju aktívne vnímam, prepájam na životné udalosti. Mám rada Feist, Freundeskreis, Yael Naim, ale aj staré jazzovo funkové veci napr. od Grover Washingtona Jr. alebo Georga Bensona. Pri čítaní hudbu nepočúvam. Vlastne, napriek tomu, že mám veľmi rada dobrú hudbu, úplne ticho mám najradšej.
Manžela máte v podstate z fachu, je nejaká vlastnosť, ktorú by ste si od neho rada požičali a naopak Vaša vlastnosť, ktorá by sa podľa Vášho úsudku hodila práve jemu?
S Branim sme niekoľko rokov spolupracovali na dennej báze. Nebyť práce, v ktorej sme sa pred vyše desiatimi rokmi stretli, nespoznali by sme sa asi tak dobre vo všetkých možných odtieňoch. Za tie roky, sme sa pomerne dosť v mnohom navzájom ovplyvnili, on mi priniesol do života veľa pokoja, rozvahy, ja mu približujem moje prístupy k svetu naokolo. Sme dosť odlišní, ale práve tie naše strety sú obohacujúce pre obe strany.
Mám pocit, že v poslednej dobe sú ľudia priveľmi uponáhľaní, nervózni a hrubí k svojmu okoliu. Počítate niekedy do troch, keď Vám niekto nervózne odvrkne a musíte zareagovať?
Keď porovnám klímu dennodennosti, medziľudské interakcie v Portugalsku a tu, je jasné, že sme asi tak stokrát viac vznetlivejší, zlostnejší, prchkejší. Často reagujeme unáhlene a neadekvátne k situácii. Je normálne, že tu na mňa bezdôvodne nahučí napríklad niekto v potravinách kvôli nakrivo zaparkovanému nákupnému košíku. Istá potlačená agresivita, alebo aj celkom otvorená je aj na iných miestach v pomerne banálnych situáciách. Nie všade pochopiteľne, ale je prítomná. Dôvodom nie je spoločenská nestabilita, pretože po pravde, sú krajiny, ktoré sú na tom oveľa horšie a ľudia sú oveľa empatickejší, láskavejší. Nezovšeobecňujem samozrejme, ale citeľné to je. Verím však, že sme na dobrej ceste. V to verím principiálne.
Žijete v Portugalsku a pracujete pre známy titul VOGUE. Spolupracujete však aj s tým naším - československým. Líši sa v niečom práca pre portugalský v porovnaní s československým VOGUE?
Aj keď ide o národné mutácie, pri oboch renomovaných spomínaných je hlavným kritériom kvalitný obsah, ktorý ponúka rôzne prieniky či už z oblasti kultúry, vedy, do sveta módy a dizajnu. Som súčasťou portugalského VOGUE a tým, že ovládam interné pomery, celý proces, zúčastňujem sa na foteniach, lepšie sa mi hovorí práve o portugalskom. V rámci československého VOGUE pracujeme na externej báze. Ľudia z portugalského sú ako moja rodina, čo však neznamená, že by som menej držala palce československej mutácii. Šéfredaktorku Andreu Běhounkovú a kreatívneho riaditeľa Jana Králička mám veľmi rada, poznám ich roky, dá sa hovoriť o priateľstve a myslím si, že v odvetví neexistujú väčší profesionáli. Obaja sú vizionári, mimoriadne vzdelaní a inovatívni ľudia.
Ako vnímate jeho obsah? Človeku sa môže niekedy zdať, že je v ňom viac reklám, ako reálneho textu, ktorý je ale na druhú stranu vždy prepracovaný, obohacujúci a zaujímavý. Vedeli by ste objasniť ako je to s „Hot Clockom“ v časopise?
Niekoľko mesiacov som sedela v oddelení inzercie a predaja v portugalskom VOGUE, teda pozadie z časti ovládam a pri takto prestížnych tituloch je predávať inzerciu, ak sa samozrejme titulu komerčne na trhu darí, veľmi príjemné nakoľko sa klienti doslova predbiehajú, aby mali dobré miesta, alebo, aby sa vôbec dostali do čísla. VOGUE, napriek svojmu vysoko umeleckému smerovaniu bude vždy závislý predovšetkým od inzercie. Je v podstate úplne irelevantné hodnotiť, či je dobré alebo zlé, že je v týchto typoch časopisov priveľa reklamy. Pri tak vysokom počte strán (niektoré čísla majú okolo 900 strán) dostane čitateľ tak či tak dostatočne veľa kvalitného obsahu.
Ako by mal podľa Vás vyzerať úspešný novinár?
Otázka je, čo vôbec znamená úspešný novinár? V akom type média? Ak by sme ostali pri lifestylovej kategórii, napríklad vo VOGUE sú to predovšetkým mimoriadne pracovité, inteligentné, vzdelané osobnosti, mnohokrát s backgroundom z inej disciplíny, ktorá im napomáha nazerať na zaužívané iným spôsobom. Nie je vôbec dôležité ako vyzerajú vizuálne, dôležité je ako vyzerá ich rozmýšľanie. Neustále štúdium, prísun informácií a kritické myslenie sú dobrým začiatkom a keď sa to spojí s istou dávkou guráže, razantnosti, zásadného investovania energie danej veci, zväčša to vyjde. Navyše, tak ako aj inde, vždy je dobre byť hrdý, zároveň ale pristupovať k životu s pokorou. A napríklad v rámci rozhovorov ako žánru, byť vždy pripravený na všetko, ale pýtať sa vždy len to, čo ešte nikto predtým, alebo iným spôsobom ako všetci ostatní.
Vieme, že máte blízko aj k móde a slovenskému folklóru, premýšľali ste niekedy nad usporiadaním módnej prehliadky pod Vašou taktovkou? Neláka Vás tento smer - navrhnúť vlastné kúsky?
Minulý rok som navrhla v spolupráci so slovenskými dizajnérkami z MILE kolekciu Od kolísky blízki. Úspech, ktorý sa dostavil nás veľmi teší. Okrem toho, že neustále došívame a doskladňujeme, podarilo sa nám získať aj hlavnú cenu kid. design awards v kategórii Kolekcia za ,,unikátny formálny a obsahový prístup k tradíciám." Tento rok by sme chceli priniesť v tejto oblasti ďalšie novinky.
Za slávnym Christianom Diorom a jeho módnym domom stálo veľa ľudí. Napríklad aj Suzanne Lulingová, ktorá bola dôležitou súčasťou vedenia. Súhlasíte s tvrdením: „Za každým veľkým mužom hľadajte ženu?“
Nesúhlasím. Viete, ja to už mám roky veľmi jednoznačne nastavené v rámci týchto takzvaných mužsko - ženských záležitostí, ktoré ma do istej miery iritujú. Povedala by som, že za každou veľkou osobnosťou hľadaj aj jej spriaznenú dušu. Či už je to žena alebo muž, dôležité je, aby sme neboli vo svojej tvorbe, ale ani existencii sami. Deliť sa o svoje radosti, ale aj neistoty s niekým blízkym je nielen prínosné, ale myslím, že nevyhnutné.