Od narodenia J.G. Tajovského uplynulo 145 rokov

Foto: TASR

Tajov/Bratislava 17.10.2019 (Skolske.sk)

 Diela ústredného predstaviteľa druhej vlny slovenského literárneho realizmu Jozefa Gregora Tajovského patria aj v súčasnosti do repertoáru  nielen našich profesionálnych i amatérskych divadiel. V piatok 18. októbra uplynie 145 rokov od narodenia slovenského prozaika, dramatika, básnika, redaktora, učiteľa a politika.
      Jozef Alojz Gregor Tajovský sa narodil v obci Tajov pri Banskej Bystrici. Spomedzi svojich súrodencov bol najstarší, mal sedem bratov a dve sestry. A veľmi prísneho otca, v dôsledku čoho strávil väčšinu detstva u starých rodičov. Napokon sa k nim aj natrvalo presťahoval. Sťahovanie ho však sprevádzalo celý jeho život. Predovšetkým ako učiteľa. Kvôli nezhodám s cirkevnou maďarizačnou a štátnou vrchnosťou. Od roku 1893 do roku 1904 učil v Dohňanoch, Lopeji, Pohorelej, Podlaviciach, v Banskej Bystrici, Hornej Lehote a Kolároviciach. Pred svojim učiteľským pôsobením študoval na meštianskej škole v Banskej Bystrici (1886 – 1889), na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a neskôr na obchodnej akadémii v Prahe (1898-1900).
      Po štúdiu nastúpil do Vidieckej ľudovej banky, neskôr do Tatra banky v Trnave, no súčasne pracoval i v Ľudových novinách. V roku 1907 sa oženil počas tretieho roku pobytu v rumunskom Nadlaku, kam si priviedol mladú manželku – Hanu Lilgovú z Martina. Ďalšie 3 roky prežili v Nadlaku už spolu. V tomto Rumunskom mestečku totiž v rokoch 1904 až 1910 pôsobil medzi tamojšími Slovákmi ako osvetový činovník. Z úcty k nemu je tu dodnes pomenované nadlacké lýceum.
      Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan, zblížil sa s hlasistami – na čele s Milanom Rastislavom Štefánikom, vtedy študentom astronómie na Karlovej univerzite – aj s českými realistami. Pred začiatkom 1. svetovej vojny sa stal v Martine tajomníkom Slovenskej národnej strany. V roku 1915 musel narukovať spolu so svojím priateľom – právnikom a spisovateľom Jankom Jesenským – do 1. svetovej vojny. Boli odvedení rovno na východný ruský front. Nesúhlas s vojnovým konfliktom nedal na seba dlho čakať. Pri prvej príležitosti prejavili svoje rusofilské a slavianofilské cítenie a dezertovali na ruskú stranu. Stali sa aktérmi zakladania česko-slovenských légií a následne prvej ČSR. V Rusku sa opäť stretol s  M. R. Štefánikom už ako s generálom francúzskej armády a ministrom vojny ČSR.
      V mladosti začal Tajovský (prvý raz použil tento pseudonym v roku 1893) písať verše ľúbostné i vlastenecké v duchu ľudovej poézie. Avšak bez výraznejšieho ohlasu. Trvalý význam v slovenskej literatúre dosiahol ako realistický prozaik, ktorý popri Kukučínovi a Timrave začal objavovať novú tvár slovenskej dediny. Knižne debutoval zbierkami mravoučných poviedok Omrvinky, Z dediny (obe 1897) a Rozprávky (1900). Svoje krátke prózy Maco Mlieč, Apoliena, Mamka Pôstková, Mišo, Kosec Môcik a mnohé iné, zahrnul do zbierok Besednice, Rozprávky pre ľud (obe 1904). Ďalej napísal Smutné nôty (1907), Volebné rozprávky (1908), Lacná kúpa a predsa draho padla, Spod kosy (obe 1910), Tŕpky (1911) a Slovenské obrázky (1912). Je autorom zbierky poviedok s vojnovými motívmi Na front a iné rozprávky (1920), Rozprávky o československých légiách v Rusku (1920). Zviditeľnil sa ako spolutvorca modernej slovenskej realistickej drámy, autor frašky Jej budúci (1898), hry Sľuby (1898), veselohry Ženský zákon (1901), drám Matka (1906), Nový život (1909), Hriech (1911), V službe (1911), Tma (1912), Statky-zmätky (1909), Smrť Ďurka Langsfelda (1923), Blúznivci (1934), Hrdina (1938). Hra Sokolská rodina vyšla až ako súčasť súborného Diela 6 (1958). Jeho dramatické práce tvoria od svojho vzniku až doteraz organickú časť repertoára slovenských profesionálnych i ochotníckych divadiel.
      Literárne činná bola i jeho manželka Hana Gregorová. Ako spisovateľka sa prejavila prekladmi z maďarskej literatúry. Preložila obľúbenú knihu známeho maďarského spisovateľa Mikszátha Dáždnik sv. Petra. Písala aj pre deti, vydala cestopisy, ako je napríklad kniha Svet je tak krásny (1935). Udalosti zo svojho života zaznamenala v spomienkach, ktorých rukopis upravila a vydala neskoršie dcéra Dagmar Gregorová Prášilová.
      Podľa mena J.G. Tajovského je pomenované aj divadlo vo Zvolene.

      Zdroj: www.jozefmurgas.sk, Naše kultúrne tradície, udalosti, osobnosti, Encyklopédia Slovenska