Od smrti „púštnej líšky“ Erwina Rommela uplynulo 75 rokov
Ako mnoho vojakov aj Rommel si viedol vojnový denník.
Herrlingen/Bratislava 14.10.2019 (TASR)
Podľa mnohých historikov to bol jeden z najlepších poľných taktikov druhej svetovej vojny. Zaznamenal obrovské vojenské úspechy, pričom každý na bojisku mal pred ním značný rešpekt. Hodnosť poľného maršala dosiahol ako najmladší zo všetkých nemeckých generálov. Ani jeho popularita mu ale nepomohla zachrániť si život. Po obvinení z vlastizrady bol donútený k samovražde. Od úmrtia nacistického maršala Erwina Rommela, prezývaného „púštna líška“ uplynie v pondelok 14. októbra 75 rokov.
Erwin Johannes Eugen Rommel sa narodil 15. novembra 1891 v meste Heidenheim an der Brenz, ako druhý syn riaditeľa gymnázia. Mal troch súrodencov Karla, Helene a Gerharda. Jeho snom bolo stať sa leteckým inžinierom, ale otec chcel z neho mať učiteľa alebo dôstojníka. Rozhodol sa pre vojenskú dráhu.
Po ukončení štúdia na reálnom gymnáziu nastúpil v roku 1910 ako kadet k miestnemu 6. wűrttemberskému pluku. Po necelom roku bol povýšený na čatára a v marci 1911 odišiel na Vojenskú akadémiu v Gdansku, kde získal hodnosť poručíka. V tomto prístavnom meste stretol aj svoju budúcu manželku Luciu Máriu Mollinovú.
Počas prvej svetovej vojny bojoval Rommel na západnom fronte a v Rumunsku. Od začiatku prejavoval nekonvenčné myslenie a veľkú odvahu za čo bol vyznamenaný železným krížom prvej triedy, keď so svojimi vojakmi bez takmer žiadnych strát dobil štyri nepriateľské bunkre a odrazil protiútok. V januári 1918 ho z frontu stiahli a pridelili na Generálne veliteľstvo zvláštneho nasadenia.
Ako mnoho vojakov aj Rommel si viedol vojnový denník. Ten jeho bol zaujímavý nielen tým, že si každý deň zapísal, čo sa dialo na bojisku, ale niekoľkými vetami udalosti aj zhodnotil a opísal úspešné i chybné kroky. Jeho denník, ktorý vyšiel pod názvom Pechota útočí (1937) sa stal pre vojakov doslova bestsellerom. Túto učebnicu vojenskej taktiky si všimol a vysoko ocenil aj Adolf Hitler. Väčšina historikov sa zhoduje na tom, že práve v tomto období sa začala Rommelova rýchla kariéra v nacistickej armáde.
Pri vpáde do Francúzska v roku 1940 velil 7. tankovej divízii, ktorá si vďaka svojej odvahe, rýchlosti a najmä strachu vyvolaného v radoch nepriateľa vyslúžila prezývku „Divízia duchov“. Jeho vojaci postupovali tak rýchlo, že o ich pohybe nielenže nevedela okupovaná francúzska strana, ale často ani nemecký štáb.
Rommel velil vždy z prvej línie. Časom získal povesť, že nepotrebuje ani jesť, ani piť, ani spať. Rád používal triky a ľsti, pretože podľa neho zmenšovali straty na oboch stranách.
Začiatkom roku 1941 zveril Hitler svojmu obľúbencovi velenie expedičnej formácie, ktorú vysielal na sever Afriky (Afrikakorps). Brilantná taktická vyspelosť a improvizácia v mnohých bitkách proti britskej 8. armáde v prostredí severoafrickej púšte ešte zvýšila vojenský kredit Erwina Rommela. Nemeckí a talianski vojaci pod jeho vedením, ako aj nepriatelia na britskej strane ho začali s rešpektom nazývať „Púštnou líškou“. Napríklad tiež britský premiér Winston Churchill sa o ňom raz zmienil ako o „skvelom generálovi“. Hitler neskôr povýšil generálporučíka Rommela na poľného maršala, ktorým sa stal vo veku 50 rokov ako najmladší v nemeckej vojenskej histórii.
Aj keď napokon Afrikakorps presile podľahol, Rommelovej povesti to neublížilo. Posledným miestom jeho vojenského pôsobenia bolo západné Francúzsko, kde sa stal inšpektorom Atlantického valu a jedným z veliteľov, ktorí mali čeliť očakávanej invázii spojeneckých vojsk. Počas ich vylodenia v Normandii 6. júna 1944 bol však Erwin Rommel v Nemecku na návšteve svojej rodiny a tak nemohol do bojov priamo zasiahnuť.
Pri inšpekčnej ceste neďaleko frontu bolo auto s maršalom Rommelom 17. júla 1944 napadnuté britskou stíhačkou, pričom utrpel viaceré ťažké zranenia oka, fraktúru lebky a otras mozgu. Tri dni na to spáchal plukovník Klaus von Stauffenberg neúspešný atentát na Hitlera.
Hoci nie je isté, že sa Rommel na prípravách atentátu priamo podieľal, pri vyšetrovaní vyšlo najavo, že s účastníkmi sprisahania hovoril a rokoval s nimi aj o nutnosti ukončiť vojnu. Nacistické špičky preto prišli k záveru, že aj on mal na pokuse o prevrat svoj podiel. Preto mu dal Hitler na výber: buď súd za vlastizradu a prenasledovanie rodinných príslušníkov, ktorí skončia v koncentračnom tábore alebo samovražda. Aby zachránil svoju rodinu, zvolil poľný maršal druhú možnosť a 14. októbra 1944 sa otrávil kyanidovou ampulkou neďaleko od svojho domu v Herrlingene.
Na úmrtný list sa ale dostalo konštatovanie: „Smrť v dôsledku infarktu utrpel v službách Ríše na západe.“ O štyri dni poľného maršala Erwina Rommela pochovali so všetkými poctami ako vojnového hrdinu. Hitler dokonca vyhlásil deň štátneho smútku. Keďže jeden z najlepších taktikov druhej svetovej vojny bol ospevovaný vo filmových týždenníkoch a uctievaný nemeckým obyvateľstvom, nacisti si nemohli dovoliť, aby vyšlo najavo, že ho popravili.
Zdroj: Liddell Hart: Dějiny druhé světové války (2000), www.rozhlas.cz