Už 135 rokov meriame čas podľa greenwichského poludníka
Nultých poludníkov bolo v minulosti viacero.
Greenwich/Bratislava 13.10.2019 (TASR)
Keby sa robila anketa o najznámejšiu a najslávnejšiu hvezdáreň na svete, iste by sa na popredných priečkach umiestnil Greenwich. Nezaslúžil sa o to nejaký prevratný objav, ktorý by s ním bol spätý, ale za svoju "svetovosť" vďačí účastníkom medzinárodnej konferencie, ktorí sa zišli vo Washingtone a rozhodli, že svetový čas sa bude merať podľa tzv. nultého poludníka prechádzajúceho práve cez observatórium v londýnskej štvrti Greenwich. Od tejto udalosti uplynie v nedeľu 13. októbra 135 rokov.
Nultých poludníkov bolo v minulosti viacero. Napríklad, takmer dve storočia (od roku 1634) bol svetovým nultým poludníkom ferrský meridián, ktorý viedol cez západný mys ostrova Ferro El Hierro v skupine Kanárskych ostrovov v Atlantiku. Avšak rozvoj dopravy a medzinárodného obchodu si doslova vynútil potrebu zjednotiť meranie času.
K tomu došlo 13. októbra 1884 na konferencii v hlavnom meste USA, na ktorej sa viac ako štyridsať delegátov z 25 krajín dohodlo, že sa bude svetový čas merať podľa poludníka, ktorý prechádza cez Greenwichskú hvezdáreň. Bolo to spôsobené jednak v tom čase mocenským postavením Spojeného kráľovstva a zároveň aj tým, že dve tretiny svetových lodí sa už vtedy viazalo na greenwichský poludník.
Nultý poludník sa stal základom Greenwichského stredného času (Greenwich Mean Time, GMT) a zároveň svetovo akceptovaným základom moderných máp. Svet sa zároveň rozdelil na 24 časových pásiem. Nesúhlasne sa k tejto dohode stavalo napríklad Francúzsko, ktoré si osvojilo univerzálny čas až v roku 1978.
Poludník spája body s rovnakou zemepisnou dĺžkou a zároveň spája severný a južný pól. Atraktívnosť Greenwichu pre návštevníkov a turistov spočíva v tom, že práve na tomto mieste nultého poludníka je možné stáť jednou nohou na západnej a zároveň druhou nohou na východnej pologuli.
Základný kameň Kráľovského greenwichského observatória položili 10. augusta 1675. Postavili ho podľa návrhu v tom čase najslávnejšieho anglického architekta Christophera Wrena. Išlo o vôbec prvú budovu v Anglickom kráľovstve, ktorá mala slúžiť vede.
Počiatky histórie observatória sú pevne spojené s potrebami námornej navigácie a časomiery. Časté stroskotania lodí Jeho Veličenstva počas ďalekých objavných či obchodných ciest boli veľkým problémom, ktorého riešenie spočívalo v určení zemepisnej dĺžky prostredníctvom sledovania pohybu Mesiaca.
Vtedajší anglický panovník Karol II. preto nariadil zriadenie hvezdárne. Vedením Kráľovského greenwichského observatória poveril panovník Johna Flamsteeda, ktorý sa stal jeho riaditeľom a zároveň prvým kráľovským astronómom. Jeho úlohou bolo vytvárať čo najpresnejšie mapy oblohy, tabuľky polôh nebeských telies a astronomické pomôcky, ktoré by priviedli k dokonalosti umenie navigácie.
V časoch svojho vzniku stálo observatórium dostatočne ďaleko od Londýna. S rastom metropoly a pre zlé pozorovacie podmienky však nemohlo ďalej plniť svoju úlohu. V roku 1957 ho preto preložili do zámku Herstmonceux v Sussexe, avšak poloha nultého poludníka zostala nezmenená. V roku 1990 presunuli observatórium do univerzitného mesta Cambridge, kde bolo o osem rokov neskôr zrušené. Kráľovské greenwichské observatórium stojí dnes na pôvodnom mieste a slúži ako múzeum a stredisko pre popularizáciu vedy.
V súčasnosti sa čas meria aj prostredníctvom atómových hodín. V 70 laboratóriách po celom svete sa uplatňuje od roku 1972 v podobe Univerzálneho koordinovaného času (Coordinated Universal Time, UTC). Hlavným tromfom vedcov, ktorí presadzovali zavedenie atómového času bola jeho väčšia presnosť v porovnaní s GMT.
Modernejší Univerzálny koordinovaný čas (UTC) je ako základ systému merania času nástupcom Greenwichského stredného času (GMT) a v neformálnom vyjadrovaní sa s ním niekedy zamieňa. Na rozdiel od GMT, ktorý udáva čas platný v časovom pásme základného poludníka a je založený na rotácii Zeme okolo svojej osi, UTC sa zakladá na atómových hodinách, teda od rotácie Zeme nezávisí.