Pred 100 rokmi založili Univerzitnú knižnicu v Bratislave
Od roku 1954 je samostatnou vedeckou knižnicou slúžiacou širokej verejnosti.
Bratislava 09.10.2019 (TASR)
Univerzitná knižnica v Bratislave je najväčšou a najstaršou vedeckou knižnicou na Slovensku. Od založenia tejto inštitúcie, ktorá otvorila svoje brány pre verejnosť 10. októbra 1919, uplynie vo štvrtok 100 rokov.
Univerzitná knižnica vznikla na pôde Alžbetínskej univerzity v Bratislave, o ktorej uhorský parlament rozhodol 12. júla 1912. V prvej polovici roku 1914 sa začali sústreďovať knižničné fondy v budove klariského kláštora z právnickej akadémie, jezuitskej knižnice a Verejnej knižnice v Bratislave.
Súbežne so svojím akademickým poslaním plnila do roku 1954 funkciu národnej knižnice. Od roku 1954 je samostatnou vedeckou knižnicou slúžiacou širokej verejnosti. Ponechala si však názov Univerzitná knižnica, pretože vyjadruje jej históriu, širokú profiláciu fondu i používateľského zázemia. Pod týmto názvom sa stala známou v zahraničí. Z klasickej knižnice sa postupne pretvorila na modernú knižnično-informačnú inštitúciu.
Organizácia bola zložkou Univerzity Komenského, pričom bola podriadená priamo vtedajšiemu Ministerstvu školstva a národnej osvety. Jej základný fond tvorili zbierky bývalej Verejnej mestskej knižnice v Bratislave, bývalej knižnice právnickej akadémie v Bratislave a Starej Jezuitskej knižnice.
V roku 2015 tvoril knižničný fond 2,7 milióna dokumentov v klasickej papierovej a elektronickej podobe. Do jej fondu patrí aj súbor dokumentov OSN a UNESCO. Obsahuje aj slovenské a zahraničné dizertačné práce, zbierky rukopisov a rôznych tlačovín z 15. – 16. storočia z Európskych literatúr a samozrejme široké spektrum periodík. Vytvára celoštátnu evidenciu zahraničnej literatúry, vydáva stanoviská vývozu literatúry podobne ako Slovenská národná knižnica.
V jej fondoch je zastúpená novšia literatúra a tlač získavaná v rámci povinného výtlačku. Unikátna je najmä produkcia z obdobia 1919-1939, kedy knižnica dostávala povinný výtlačok ako jediná na Slovensku. Z domácej i zahraničnej literatúry a tlače sa od roku 1920 buduje konzervačný fond.
Zahraničnú literatúru v súčasnosti tvorí literatúra z odborov spoločenských vied, prírodných vied, ich hraničných a prienikových disciplín a dokumenty univerzálneho charakteru s osobitým zreteľom na sekundárne informačné pramene. Z ročného prírastku fondu (30 tis. kn. j.) zahraničná literatúra tvorí okolo 35 percent. Popri klasických tlačených dokumentoch sa nadobúdajú aj audiovizuálne a elektronické dokumenty (CD ROM, DVD).
Bašagičovu zbierku - tento výnimočný súbor islamských pamiatok knižnej kultúry - získala Univerzitná knižnica do svojich fondov v roku 1924 kúpou od známeho bosnianskeho literáta, vedca a zberateľa Dr. Safveta bega Bašagiča, po ktorom dostala zbierka aj názov.
Na jej pôde pôsobí aj Odbor digitalizácie Univerzitnej knižnice v Bratislave (OD UKB), ktorý je vývojovým a experimentálnym pracoviskom na ochranné kopírovanie, digitalizáciu a sprístupňovanie digitalizovaných knižničných dokumentov literárneho kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky prostredníctvom nových informačných technológií.
Univerzitná knižnica v Bratislave spolupracuje a nadväzuje priame vzťahy so zahraničnými knižnicami a informačnými inštitúciami. Je členom medzinárodných knižničných, informačných a kultúrnych združení a organizácií.
Inštitúcia, ktorú navštívi ročne až 190.000 ľudí, spadá priamo pod Ministerstvo kultúry SR. Sústreďuje prostredníctvom svojich špeciálnych zbierok kníh a médií zahraničné čiastkové knižnice.
Knižničné zbierky sa budujú aj vďaka grantom a darom na základe bilaterálnych dohôd s reprezentáciami jednotlivých krajín a s partnerskými inštitúciami na celom svete.
Stredisko UNESCO v Univerzitnej knižnici v Bratislave je jediným informačným a dokumentačným strediskom Organizácie spojených národov pre vedu, kultúru a vzdelávanie (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) v Slovenskej republike. Bolo zriadené na základe zmluvy medzi Ministerstvom zahraničných vecí SR a Univerzitnou knižnicou a sprístupnené verejnosti 1. júna 1994.
Inštitúcia sídli v troch bratislavských budovách - na Ventúrskej ulici, kde si verejnosť môže vypožičiavať knihy, na Michalskej ulici, kde sa nachádzajú študovne a v budove kláštora klarisiek.
V majestátnych historických budovách Univerzitnej knižnice panuje ticho a pokojná atmosféra, ktorá umožňuje návštevníkom študovať odborné publikácie a začítať sa do klenotov slovenskej a zahraničnej literatúry.
Zdroj: Encyklopédia Slovenska T-Ž, Bratislava; www.ulib.sk