TASR prináša seriál – základné informácie o ekonomike.
Slovo korupcia pochádza z latinského jazyka a je prepisom slova corrumpere, čo kedysi znamenalo morálna zvrátenosť. V súčasnosti je spojené s tým, že úradníci, alebo verejní činitelia zneužívajú svoje postavenie, autoritu a práva na svoje obohatenie. Ináč povedané osoby, ktoré o niečom rozhodujú, si za rozhodnutie pýtajú peniaze, alebo inú formu odmeny. To je v rozpore so zákonmi, ale aj morálnymi princípmi. Pojem korupcia má aj synonymum úplatkárstvo.
Výraz korupcia má v európskych jazykoch zvyčajne širší význam, ktorý vychádza z prvotného významu pôvodného latinského slova. Charakteristickým znakom korupcie je konflikt medzi činmi úradníka a záujmami jeho zamestnávateľa alebo konflikt medzi činmi zvolenej osoby a záujmami spoločnosti. Mnoho druhov korupcie je podobné podvodom spáchaným úradníkom a patrí do kategórie trestných činov proti štátnej moci.
Hlavným stimulom pre korupciu je možnosť získať ekonomické zisky, spojené s využívaním moci a hlavným odstrašujúcim prostriedkom je riziko prezradenia a trestu.
Existuje aktívne aj pasívne podplácanie. Aktívne je keď niekto dáva úplatok, pasívne keď niekto dostáva úplatok. V širšom zmysle je aktívne aj pasívne) podplácanie alebo poskytovanie, alebo prijímanie prospechu, či neoprávnených výhod) aj bez priameho, úplatku, spravidla osobou zastávajúcou nejakú úradnú, mocenskú funkciu.
Podľa Transparency International: zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech. Podľa amerického politológa Harolda Dwighta Laswellaje to porušenie všeobecného záujmu v prospech špeciálneho prospechu, alebo špeciálnej výhody. V najširšom zmysle je to morálna skazenosť najmä verejných a politických činiteľov; predajnosť.
Podľa makroekonomických a politických štúdií spôsobuje korupcia značné škody a bráni hospodárskemu rastu a rozvoju v záujme spoločnosti ako celku.