Mnohí si mýlia psychickú poruchu dieťaťa s neposlušnosťou
Tvrdia odborníci.
Bratislava 07.10.2019 (TASR)
Hranica medzi neposlušným dieťaťom a tým, ktoré môže mať psychickú poruchu je veľmi tenká. Jednou z najčastejších diagnóz je ADHD, teda porucha pozornosti s hyperaktivitou. Pre deti s touto diagnózou je charakteristické, že sú impulzívne, nepozorné, nedokážu sa sústrediť, odbiehajú od činností a robia aj tri veci naraz.
Podceňovanie tejto témy môže podľa psychoterapeutky a odbornej garantky projektov Detského fondu Slovenskej republiky (DF SR) Nadeždy Feketeovej viesť k ešte nižšej akceptácii detí s touto diagnózou. Skoré podchytenie poruchy pritom môže značne skvalitniť život nielen dieťaťa, ale aj celej rodiny.
Počet detí s psychickými poruchami liečených v psychiatrických ambulanciách neustále rastie. Za posledných desať rokov Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) eviduje nárast o takmer 20 percent u detí do 14 rokov. Pri mladistvých od 15 do 19 rokov je to nárast až o 56,8 percenta. NCZI na to upozornilo pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia 10. októbra.
„Mnoho detí je aktívnych a ešte nemajú rozvinutú pozornosť, avšak deti s ADHD vôbec nemajú pod kontrolou pohyb rúk, nôh, celého tela či grimasy. Svoju hyperaktivitu nedokážu kontrolovať vôľou,“ vysvetlila Feketeová v pondelok na tlačovej konferencii v Bratislave. Impulzívnosť týchto detí sa podľa nej môže prejaviť tým, že náhle do niekoho štuchnú, niečo vykríknu a podobne. Preto sú deti s ADHD v kolektívoch často vyčleňované a odmietané.
Nevyhnutnosťou je podľa psychologičky podpora špeciálneho školstva a rozvíjanie zručností učiteľov, ako s takýmito deťmi pracovať a ako zvládať náročné situácie. „V najbližších dňoch rozošleme na materské, základné, stredné a špeciálne školy dotazník, ktorý nám dokáže priblížiť, aké percento detí s ADHD sa na Slovensku naozaj vyskytuje,“ povedala Feketeová o plánovanom prieskume DF SR.
ADHD podľa nej nemusí mať jeden jasný spúšťač. Vplyv na vývoj dieťaťa môžu mať komplikácie pri pôrode, no často sa stáva, že k prejavom ADHD u detí prispievajú aj samotní rodičia už od útleho detstva. „Dieťaťu pri jedle dávajú tablet alebo smartfón a ono si zvykne na to, že robí dve veci naraz a ani na jednu sa nedokáže poriadne sústrediť,“ uviedla psychologička. Dynamicky sa vyvíjajúce prostredie podľa nej núti deti mať množstvo aktivít a takmer nepoznajú tmu a ticho, preto si mozog nedokáže odpočinúť.
Podľa odhadov odborníkov pripadá na jednu triedu aspoň jeden žiak s diagnózou či prejavmi ADHD. „Vyrušuje aj ostatné deti a často dochádza ku konfliktom nielen počas vyučovania, ale aj cez prestávky. Môže tiež dochádzať k šikane, až s ublížením na zdraví,“ upozorňuje sociálna pracovníčka DF SR Denisa Lamačková.
V rámci projektu Zdravé vzťahy chce DF SR podať pomocnú ruku deťom, učiteľom aj rodičom, aby dokázali k dieťaťu pristupovať láskavo a zároveň dôsledne a trpezlivo. Projekt sa snaží pôsobiť priamo v kolektíve, organizovať poradenstvo a workshopy pre učiteľov, individuálne a skupinové stretnutia s rodičmi. „V NCZI sa chceme do projektu zapojiť tým, že poskytneme solídne dáta a údaje pre jednotlivé aktivity,“ uviedol generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš.