Bratislava 04.10.2019 (TASR)
Podľa aktuálnych štatistík OECD je Slovensko krajinou s druhým najvyšším podielom vysokoškolákov študujúcich v zahraničí. Zo 100 mladých Slovákov odchádza študovať za hranice 18. Poukázal na to Klub 500, ktorý tvrdí, že prehlbujúci sa masívny odlev študentov zo Slovenska je alarmujúci.
Kým v roku 2010 študovalo v zahraničí 12,81 percenta študentov, v roku 2017 ich bolo 18,27 percent. "V tomto údaji sme už niekoľko rokov dvojkou v OECD a prekonávame aj menšie krajiny, pre ktoré je prirodzený vyšší podiel vysokoškolákov študujúcich v cudzine," tvrdí Klub 500. Najvyšší počet Slovákov študuje v zahraničí na českých vysokých školách.
Klub 500 poukázal na to, že slovenské vysoké školy vyprodukujú v posledných rokoch menej než 10.000 absolventov prírodných a technických vied ročne, čo nie je pre potreby slovenského priemyslu dostačujúce. "Práve tieto smery udávajú trend na dnešnom slovenskom trhu práce. Je potrebné zatraktívniť štúdium najmä technických a prírodných vied, aby sme boli schopní nielen pokrývať aktuálne potreby slovenského priemyslu, ale tiež dokázali naštartovať viac projektov s vysokou pridanou hodnotou. Pre ne je silný ľudský kapitál úplným základom," povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Na rozvoj odvetví s vyššou pridanou hodnotou je podľa Klubu 500 nevyhnutné viac sa venovať aplikovanej vede a výskumu, ale i naďalej rozvíjať lepšie prepojenie teórie s praxou. Preto Klub 500 presadzuje povinnú maturitu z matematiky, ktorú považuje za základ pre ďalší rozvoj prírodných a technických vied.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pre TASR uviedlo, že eviduje požiadavku a nároky vysokých škôl a zamestnávateľov na kvalitnejšie vedomosti a schopnosti absolventov stredných škôl v oblasti matematiky. "Preto sme sa rozhodli riešiť túto požiadavku otvorením diskusie na uvedenú tému. Priebežne evidujeme zvyšujúci sa počet maturantov z matematiky. S tým súvisí aj pripravované zavedenie povinnej maturity z matematiky pre gymnázia a vedné STEM odbory (prírodné, technické a lekárske vedy) v dvoch úrovniach – akademickej a aplikovanej," uviedol odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva. Ako doplnil, táto myšlienka je momentálne v štádiu zasadnutí odbornej komisie.
"Čo sa týka zlepšovania kvality vysokých škôl v SR, Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo pripravuje návrh štandardov pre študijné programy," poznamenal rezort školstva. Nový systém zabezpečovania kvality vyžaduje od vysokých škôl, aby sa do tvorby a úpravy študijných programov aktívne zapájali profesijné združenia a stavovské organizácie, v prípade iných odborov zamestnávatelia. Ministerstvo školstva poukázalo aj na eurofondovú výzvu s názvom Vysoká škola pre prax. V rámci operačného programu Ľudské zdroje môžu vysoké školy čerpať celkovo 15 miliónov eur.