Kompetencie riaditeľov škôl sú široké
Problémom je nedostatok času a slabá podpora.
Bratislava 17.09.2019 (Skolske.sk)
Súčasné kompetencie riaditeľov škôl sú na Slovensku pomerne rozsiahle. Opakovane to potvrdzuje tzv. index školskej autonómie v meraniach OECD PISA. Tie okrem testov pre žiakov zahŕňajú aj školský dotazník, ktorý vypĺňajú riaditelia škôl. V ňom sa vyjadrujú i k tomu, kto o rôznych aspektoch riadenia školy rozhoduje, pričom index sa vypočítava z podielu odpovedí, pri ktorých je uvedený riaditeľ, učitelia alebo rada školy. Pri poslednom takomto zisťovaní v roku 2015 sa ukázalo, že Slovensko je v miere školskej autonómie na 7. mieste zo všetkých zapojených krajín. Na pôde školy sa teda u nás z pohľadu účastníkov prieskumu PISA o rôznych záležitostiach rozhoduje vo významne vyššej miere, ako je priemer krajín OECD alebo ako je to v susednom Poľsku, Maďarsku či Rakúsku.
Pomerne široké právomoci riaditelia a riaditeľky škôl uvádzali aj v kvalitatívnom a kvantitatívnom prieskume To dá rozum. V dotazníkovom zisťovaní veľká časť z nich uviedla, že rozhodujú o prijímaní žiakov do školy (90,2 %), tvorbe školského poriadku (80,6 %) a o výbere učiteľov (79,3 %). Spolu s orgánmi školy a učiteľmi rozhodujú aj o odmeňovaní zamestnancov a o tom, čo sa v škole bude učiť. Riaditeľská agenda sa vzťahuje aj na hospodárenie školy a jej prevádzku, či na komunikáciu s rodičmi a širšou verejnosťou. Zároveň sú riaditelia povinní poskytovať zriaďovateľovi a rôznym štátnym orgánom v rezorte školstva aj mimo neho množstvo údajov, čo zvyšuje administratívnu náročnosť riadenia.
Aj z rozhovorov s riaditeľmi na všetkých stupňoch vzdelávania vyplynulo, že svoje kompetencie považujú za dostatočné. Ako problematické sa podľa ich vyjadrení javia predovšetkým ich nedostatočné časové a personálne kapacity, ako aj ich slabá metodická podpora a nedostatočné ďalšie vzdelávanie v otázkach riadenia. Kvôli množstvu oblastí, za ktoré zodpovedajú, riaditeľom často nezostáva priestor na to najdôležitejšie – skvalitňovanie pedagogického procesu a riadenie ľudských zdrojov. Inými slovami, riaditelia dokážu zabezpečiť napríklad vytvorenie rozvrhu, no už zväčša nemajú kapacitu aktívne vstupovať do metodického a odborného poradenstva pre učiteľov. Pri manažovaní tímu musia a dokážu zabezpečiť personálnu agendu, ale nemajú kapacitu a často ani zručnosti na skvalitňovanie internej komunikácie, posilňovanie tímovej spolupráce a zapájanie zamestnancov školy do jej spravovania.
Jednou z vecí, ktorá by mohla riaditeľom pomôcť, je poskytovanie vzdelávacích programov na skvalitňovanie ich riadiacich zručností. Podľa prieskumu To dá rozum však tzv. funkčné vzdelávanie, ktoré je pre riaditeľov povinné, pomohlo len pätine (20 %) z nich. Jeho prínos väčšina (66 %) vidí najmä v sieťovaní a vzájomnom vymieňaní si skúseností. To je síce dôležitá forma podpory, avšak riadiace zručnosti priamo nerozvíja.
Podľa zistení To dá rozum zlepšeniu podmienok v oblasti riadenia škôl nepomôže pridávanie ďalších kompetencií riaditeľom. Naopak, je potrebné a žiaduce odbremeniť ich od riešenia množstva „prevádzkových“ záležitostí, aby mali viac kapacít na strategický rozvoj školy, riadenie ľudí a skvalitňovanie pedagogického procesu. To si vyžaduje nielen dostatočné zdroje na administratívny a odborný personál, ale aj prístup k zmysluplnej podpore a poradenstvu, aby si mohli ďalej rozvíjať svoje zručnosti a vymieňať príklady dobrej praxe.
Peter Dráľ
analytik projektu To dá rozum
Text je súčasťou projektu To dá rozum, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.
Súvisiace články:
Na našich vysokých školách výrazne prevláda pasívna výučba
Ľahké mentálne postihnutie vylučuje zo vzdelávania mnoho detí neprávom
Opakovanie ročníka je viac problém ako pomoc