Prstienok z trávy
Báseň
Bánovce nad Bebravou 05.09.2019 (Skolske.sk)
Prstienky z trávy sme si vymenili.
Boli sme zaľúbení a boli sme deti.
Raz zabudol si v slabej chvíli
na svoj sľub. Aj na to, že slnko svieti.
Na všetko pekné aj na slová všetky.
Na miesto našej prvej lásky nevinnej.
Na veštbu lupeňov bielej margarétky,
na jej čistotu. Aj na venček z nej.
Zabudol si, že ja som tvoja víla.
V sukničke rannou rosou zmáčanej
na hlavu som si biely venček položila
a ty si vravel: „Však si krásna, jéj!“
Potom si objavil iný, iluzórny svet,
čo opantal ťa celkom celého.
Poznal si, že už cesty naspäť niet,
nemôžeš, nedokážeš žiť už bez neho.
A tak tu stojím smutná v tieto dni,
so slzou v očiach upretými nadol.
K rukám ti dávam prsteň zásnubný,
prstienok z trávy, čo neuvädol.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou