Pred 85 rokmi sa narodil režisér, scenárista a herec Juraj Herz
Herecky debutoval vo filme Každá koruna dobrá.
Bratislava/Kežmarok 04.09.2019 (TASR)
Režisér Juraj Herz patril k najvýraznejším postavám českej i slovenskej kinematografie. Počas komunistického režimu často zápasil s hrozbami a zákazmi, či so zásahmi schvaľovacích komisií. Jeho legendárny film Spalovač mrtvol putoval rovno do trezoru. Väčšina jeho filmov sa však stretla s pozitívnym diváckym ohlasom – medzi nimi aj jedna z najlepších slovenských komédií Sladké starosti.
Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku. Jeho rodičia boli židovského pôvodu, počas druhej svetovej vojny ešte stihli formálne konvertovať na evanjelikov, ale ani to nezabránilo ich deportácii do koncentračného tábora v nemeckom Ravensbrücku. Neskôr ich rozdelili a desaťročný Juraj Herz sa dostal do Sachsenhausenu.
Po vojne sa vrátili do Kežmarku. Tu Juraj Herz študoval na miestnom gymnáziu. Mal dvoch mladších bratov a ich otec si prial, aby sa zo synov stali poštári. Mladého Juraja Herza aj presvedčil, avšak tento pokus vydržal jeden deň, keď ho večer z pošty v Ľubici vyhodili.
Juraj Herz absolvoval štúdium v odbore fotografia na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave (1954). V tom istom roku úspešne zložil herecké skúšky na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Rektor školy Janko Borodáč mu však oznámil, že ho nemôžu prijať pre jeho výzor, pretože by nemal z vtedajšieho hereckého repertoáru čo hrať.
Odišiel do Prahy, kde vyštudoval réžiu a bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU). Krátko pôsobil ako herec a režisér divadla Semafor (1960-1961), neskôr bol asistentom réžie a režisérom Filmového štúdia na Barrandove v Prahe.
Herecky debutoval vo filme režiséra Zdeňka Brynycha Každá koruna dobrá (1961). Objavil sa v takmer tridsiatich filmoch, napríklad v komédii Václava Vorlíčka Což takhle dát si špenát (1977), či vo svojom vlastnom filme Buldoci a třešně (1981).
Svoj režijný debut Juraj Herz nakrútil v roku 1965, išlo o stredometrážny film Sběrné surovosti. Prvý celovečerný film Znamení raka dokončil o rok neskôr.
V roku 1968 nakrútil legendárny film Spalovač mrtvol podľa literárnej predlohy Ladislava Fuksa s nezabudnuteľným Rudolfom Hrušínskym v hlavnej úlohe. Samotný Juraj Herz o ňom povedal: "Cením si najviac Spaľovača mŕtvol, pretože bol rok 1968 a ja som mal úplnú slobodu nakrútiť ho tak, ako som chcel. Nikto mi do toho nehovoril, žiadni komunistickí dramaturgovia, takže od začiatku do konca je to môj film."
Za televízny film Sladké hry minulého leta (1969) podľa poviedky Guya de Maupassanta získal Herz cenu Zlatá nymfa a Grand Prix z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo. Drámu Petrolejové lampy (1971) premietali na Filmovom festivale v Cannes, rovnako priaznivý ohlas mal aj hororový príbeh Morgiana (1972), v ktorom sa hlavnej dvojroly ujala Iva Janžurová.
Komédiu Holky z porcelánu v roku 1974 Juraj Herz nakrútil pod hrozbou, že mu zakážu filmovať, pokiaľ neurobí film o robotníckej triede. Schvaľovacia komisia však s výsledkom nebola spokojná - vytkla režisérovi, že z robotníčok urobil ľahké ženy a pred zákazom ho zachránila až výborná návštevnosť filmu.
V roku 1975 nakrútil Juraj Herz detektívku Holka na zabití a o rok neskôr drámu Den pro mou lásku. V roku 1978 dokončil rozprávkové príbehy Panna a netvor a Deváté srdce. K hororovému žánru sa vrátil v roku 1981 snímkou Upír z feratu, v tom istom roku nakrútil aj komédiu Buldoci a třešně.
Stredoveký príbeh Straka v hrsti (1983) zaujal aj vďaka hudbe Michaela Kocába a Michala Pavlíčka – skupina Pražský výběr dokonca takto nazvala aj svoj debutový album, z ktorého väčšina piesní vo filme zaznela. S Kocábom ako autorom hudby Herz spolupracoval aj na filme Sladké starosti (1984), ktorý sa stal jednou z najobľúbenejších slovenských komédií – i vďaka hereckým výkonom Emila Horvátha mladšieho či Andreja Hryca.
Po mnohých príkazoch, zákazoch a zásahoch do filmov Juraj Herz v roku 1987 emigroval do Nemecka. Nakrútil klasické a moderné filmové rozprávky Žabí kráľ (1991), Hloupá Augustína (1993), Císařovy nové šaty (1993). Viac sa však venoval tvorbe dokumentárnych a televíznych filmov a seriálov pre zahraničné spoločnosti. Medzi jeho posledné snímky patrí horor T.M.A. (2009) a film Habermannův mlýn (2010) nominovaný na Českého leva. Jeho posledným dielom bol krátky film Čestný občan v rámci celovečerného filmu Slovensko 2.0 (2014).
Juraj Herz bol členom Európskej filmovej akadémie. Jeho prácu ocenili na filmových festivaloch v Atlante a Chicagu (USA), v talianskom Sorrente, v Madride, v Karlových Varoch a v Montreaux. Na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v Zlíne v máji 2004 mu udelili cenu za celoživotné dielo.
V marci 2009 získal od Českej filmovej a televíznej akadémie Cenu za dlhodobý prínos českému filmu, v júli 2009 dostal na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch Krištáľový glóbus za celoživotné dielo. V máji 2011 si Juraj Herz prevzal titul Čestný občan mesta Kežmarok. V posledných rokoch žil v Prahe, jeho partnerkou bola česká herečka Tereza Pokorná.
Režisér Juraj Herz zomrel 8. apríla 2018.