Bratislava 5. septembra (Skolske.sk)

Posledné dni minulého školského roka ešte pred klasifikačnou poradou som strávila s jednou triedou šiestakov pri napĺňaní dosť veľkej tabuľky v Excell. Údaje si museli namerať sami. Ani som nečakala, že aktivita bude tak úspešná. Už v minulosti som so siedmakmi robievala podobný projekt na informatike pri opakovaní základných funkcii a formátovania tabuliek v Excell. Vtedy sme urobili pár meraní a hlavne zopakovali funkcie. Teraz sme však všetko rozšírili a prepojili dva predmety, aby žiaci lepšie spoznali praktický život.

Pravidlá museli byť a museli sa aj dodržiavať

Na stene, dverách, dlážke i laviciach sme popriliepali papierové metre, ukázali si spôsob merania, rozdelili úlohy, čo bude kto robiť a ako zapisovať. Skupina bola veľká a tak si akcia vyžadovala prísnejšie pravidlá a ich naozajstné dodržiavanie, aby si nik nezavadzal a zároveň nik na nič nezabudol. Merali sme veľa údajov veľkému počtu žiakov. Áno, naschvál. Chcela som, aby vznikla veľkoplošná tabuľka. A veru aj vznikla.

Do tabuľky sme zapísali mená detí, vek, výšku aj váhu – nik nefrfľal a všetci sa pokojne odvážili – dĺžku nohy, šírku palca, obvod hlavy, obvod krku... Tak sme sa naučili ako sme kedysi my v detstve označovali obuv a ponožky či ako sa označovali pánske košele podľa obvodu krku a podobne. Postupne sme urobili tabuľku z údajov našej triedy. Vytvorili sme si funkcie Max, Min, Priemer a pozreli sa ako vyzerajú tieto údaje pre našu triedu. Potom som vytiahla na projekčné plátno graf, ktorý som získala z endokrinológie o tom akú výšku by mali mať deti v akom veku, kedy je pomer výšky a váhy v poriadku a čo kontroluje pri meraní týchto údajov lekár na prehliadke. Nuž, my sme v priemere do grafu padli priam ideálne. Jednotlivci žiaľ veľmi nie. Padol aj nápad, že zozbierame údaje z celého Slovenska, čo viedlo k zaujímavej diskusii. Na začiatku sme si povedali, že údaje sa majú zbierať na rovnakých meradlách a byť vždy kontrolované, aby boli čo najmenšie odchýlky.

Šiestakov aktivita chytila. Počas prestávok pomerali ešte niekoľko (až desiatok) ďalších detí. Deti aj z iných ročníkov. Doplnili sme údaje. Mohli sme pozorovať ako sme dobre či zle naformátovali funkcie. Jednoducho, či po pridaní riadka sa údaje menia alebo nie. Nakoniec vznikla veľká, priam obrovská tabuľka. Takto sme si mohli ukázať ako takúto veľkoplošnú tabuľku môžeme vytlačiť. Deti si všimli, že pri zliepaní tabuľky museli dodržiavať pravidlá. Robilo sa im to ťažko a tak sa trošku jeden „posťažoval“ doma. Čo nebolo zlé (bola som rada, že dieťa doma aj povie, čo sa deje v škole), lebo doniesol do školy informáciu ako si pri tlačení zopakovať hlavičku tabuľky na každom hárku papiera. Potom lepšie tabuľku vystrihli a zlepili. V počítači sme si potom ukázali aj filtrovanie, čo deti nesmierne zaujalo.

Veľkú tabuľku sme aj vytlačili. Ukázali sme si ako tlačiť ktorým smerom a čo predstavujú čísla strán. Potom sme ju aj zlepili. Všetci sa k tomu mali. Možno preto, že to niektorí nikdy nerobili, možno preto, že som im doniesla niekoľko lepiacich pások, tabuľka nakoniec nedostala tvar vhodný na nástenku. To však vôbec nevadí. Zážitok z práce pri zbieraní údajov bol super. Zapisovanie údajov do tabuľky a porovnávanie so štatistikou, ktorú môžu vidieť aj v televízii a realitou v našej triede im vnukli myšlienky na uvažovanie do budúcnosti.

Čo ma prekvapilo

Všetko sme robili v triede a na chodbe pred triedou. Mala som viac ako 24 detí. Údaje sme ťukali do jedného počítača na katedre. Aj tak sme za štyri vyučovacie hodiny urobili krásny projekt, deti sa naučili, zabavili a dokonca aj doma povedali, čo sme robili.