Valenciennes/Bratislava 16.08.2019 (TASR)
Francúzskeho herca Pierra Richarda si diváci stotožňujú s postavami večných smoliarov, roztržitých, nesmelých či submisívnych mužov. Komik sa nikdy netajil tým, že sa v tomto smere inšpiroval sám sebou. "Využil som svoje vlastné nedostatky, svoj psychologický profil a na základe toho som vytvoril postavu, ktorá je roztržitá, nesmelá, a to nielen vo vzťahu k ženám, ale aj k iným ľuďom,“ priznal herec Pierre Richard v relácii Show Jana Krause. Jeden z najvýraznejších francúzskych komikov sa v piatok 16. augusta dožíva 85 rokov.
Pierre Richard sa narodil 16. augusta 1934 vo Valenciennes na severe Francúzska, v rodine bohatého textilného priemyselníka. Otec od rodiny odišiel ešte pred jeho narodením, Pierra vychovávala matka a starý otec, ktorý bol prísnou hlavou rodiny.
Už od detstva Pierre Richard miloval herectvo, najmä komediálne. Príbuzní s tým však nesúhlasili. "Vôbec ma nechápali a navyše o mňa mali strach. Mysleli si, že zo mňa bude chudák a že budem po celý život trieť biedu. Trvalo desať, pätnásť rokov, než si moje meno prečítali na plagátoch. Až potom si prestali robiť starosti," spomínal na tieto časy Pierre Richard. Pod tlakom rodiny sa vyučil za fyzioterapeuta, no láska k herectvu bola silnejšia. So svojimi kabaretnými scénkami sa napokon prepracoval až k filmu.
Prvý raz sa na striebornom plátne objavil vo filme Milenci z Pontparnassu (Jacques Becker, 1958) a hlavnou hviezdou v ňom bol Gérard Philipe. V roku 1967 sa stretol s režisérom a scenáristom Yvesom Robertom pri nakrúcaní filmu Štastlivec Alexander. Presvedčil režiséra, aby svoju postavu mohol zahrať trochu komicky a tak odkryl svoje nadanie. Práve Yves Robert mu povedal: "Ty nie si herec, ty si osobnosť! Ty nemáš miesto vo filme, ty si ten film musíš sám vytvoriť."
Presne to sa Pierrovi Richardovi podarilo v roku 1970 v komédii Roztržitý, ktorú aj sám napísal a režíroval. Film o popletenom a nekonvenčnom pracovníkovi reklamnej agentúry bol nielen zábavný, ale predstavoval aj kritiku sociálnych pomerov, snobizmu či pokrytectva. Popri ďalšom vlastnom filme Život plný malérov dostal Pierre Richard v roku 1972 životnú rolu, ktorá ho preslávila – Yves Robert ho obsadil do komédie Veľký blondín s čiernou topánkou. Hlavným hrdinom je opäť roztržitý huslista Francois Perrin, ktorý sa nedobrovoľne stane obeťou i aktérom hry tajných služieb. Mimochodom postava s týmto menom sprevádza Pierra Richarda aj vo viacerých ďalších filmoch.
Popri pokračovaní s názvom Návrat veľkého blondína v roku 1974 Pierre Richard exceluje v komédii Horčica mi stúpa do nosa, ktorú nakrútil Claude Zidi. Svoju schopnosť prezentovať prostredníctvom humoru aj vážne spoločenské témy využil Pierre Richard v komédii Hračka (Francis Veber, 1976).
V roku 1978 nakrútil Pierre Richard opäť vo vlastnej réžii komédiu Som nesmelý, ale liečim sa, kde stvárnil typickú figúrku človeka, ktorému chýba odvaha vo vzťahu k ženám, ale aj k akýmkoľvek autoritám napríklad v zamestnaní. Ako sukničkársky druhotriedny herec sa Pierre Richard zaplietol do sveta zločinu a spravodajských služieb v komédii Rana dáždnikom, ktorú v roku 1980 nakrútil ďalší klasik francúzskej komédie, režisér Gérard Oury.
V 80. rokoch 20. storočia bol hereckým partnerom Pierra Richarda jeho mladší kolega Gérard Depardieu. V komédii Kopyto (Francis Veber, 1981) vytvorili typickú dvojicu – Richard ako roztržitý a citlivý človek a Depardieu ako tvrdý chlapík v profesii súkromného detektíva. Dvojica svoj úspech zopakovala s tým istým režisérom v komédiách Otec a otec (1983) a Utečenci (1986).
Po situačnej komédii Naľavo od výťahu (Edouard Molinaro, 1988) si Pierre Richard zahral s Michelom Piccolim a Dominicom Pinonom vo filozofickejšie ladenom komediálnom príbehu Bláznivá cesta (Marco Pico, 1993). Obrat k dovtedy neobvyklým vážnym úlohám potvrdil Pierre Richard filmom Šachová partia (Yves Hanchar, 1994), a tiež v snímke gruzínskej režisérky Nany Džordžadzeovej Tisíc a jeden recept zaľúbeného kuchára (1996). V roku 2003 prekvapil Richard stvárnením postavy Robinsona Crusoa v rovnomennom televíznom filme (Thierry Chabert). Dôchodcu postihnutého ťažkou sklerózou hral v komédii Čo keby sme žili spoločne?, ktorú v roku 2011 nakrútil Stéphan Robelin.
Pierre Richard nakrúca aj v súčasnosti, hoci svoj čas musí deliť medzi hereckú prácu a pestovanie viniča. Už v roku 1978 si kúpil vinicu pri mestečku Gruissan v známom vinárskom regióne Languedoc. Ročne jeho vinárstvo produkuje 80.000 fliaš vína Chateau Bel Eveque, ktoré patrí k mimoriadne úspešným a oceňovaným značkám.
Na filmovom festivale v Karlových varoch dostal Pierre Richard v roku 1996 cenu za najlepší herecký výkon – ako sám povedal, v poradí druhú po cene za gymnastiku, ktorú získal vo svojich sedemnástich rokoch.
Pierre Richard má dvoch synov, ktorí po otcovi zdedili hudobné nadanie. Olivier Defays je saxofonista a Christopher hrá na kontrabas. "Nie som žiadny veľký umelec. Som len človek, ktorý rozdáva smiech. Nie je to veľa, ale aspoň niečo,“ hovorí o sebe legendárny herec, komik a dramatik Pierre Richard.
Zdroje: fdb.cz, reflex.cz