Kritické myslenie je podľa učiteľov dôležité, v praxi to nevidieť 

Foto: TASR - ilustračné foto

Bratislava 23.07.2019 (TASR)

Rozvíjať kritické myslenie u žiakov je podľa učiteľov dôležité. Svoje tvrdenia však často neaplikujú v praxi. Ukázal to prieskum občianskeho združenia Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica realizovaný v spolupráci s agentúrou Focus. Jeho výsledky predstavili na utorkovej tlačovej konferencii.

      „Prieskum nám ukázal, že učitelia vedia, čo treba učiť a čo je dobré,“ priblížil spoluzakladateľ Živice Juraj Hipš. Takmer vo všetkých kategóriách sa však prejavil nesúlad s praxou. Podľa Hipša je príčinou nedostatočná príprava na pedagogických fakultách. „Budúcich učiteľov musíme naučiť zručnostiam 21. storočia,“ zdôraznil. 

      Z prieskumu vyplynulo, že 58 percent učiteľov súhlasí s tým, že základná škola má hlavne sprostredkovať poznatky, pričom nie je až také dôležité chápať súvislosti. Za alarmujúci fakt označili iniciátori prieskumu, že jeden z piatich učiteľov prejavil autoritárske tendencie. Títo učitelia si myslia, že Slovensku by pomohol silný vodca, ktorý by nastolil poriadok aj za cenu obmedzenia niektorých slobôd.

      Najčastejšími metódami výučby sú podľa prieskumu výklad spred tabule alebo čítanie učiva z knihy či poznámok. „To je jeden z najhorších spôsobov, ako človek získava vedomosti,“ komentoval situáciu Hipš. Napriek tomu 95 percent učiteľov súhlasilo s tým, že učiť kreatívne znamená robiť hodinu zaujímavejšou.

      Učitelia vnímajú pozitívne aj prácu v skupinkách, no 58 percent ju na hodinách nepraktizuje. „Práve schopnosť pracovať v tímoch je zamestnávateľmi dnes veľmi vyžadovaná,“ upozornil na to lektor kritického myslenia na Komenského inštitúte Ondrej Gažovič.

      Až 93 percent učiteľov v prieskume deklarovalo, že výchova k občianstvu umožňuje formovať vlastné postoje. Vyše polovice z nich, 55 percent, sa stotožňuje s názorom, že učiteľ by mal žiakom sprostredkovať názory a politické postoje k spoločenským otázkam. Na hodinách však diskutuje so žiakmi iba 31 percent z nich. 

      V oblasti profesijného rozvoja pedagógov až 83 percent pedagógov tvrdilo, že sa chce vzdelávať. Podľa prieskumu im chýba spätná väzba. Len zriedka sa na hodine zúčastňujú iní učitelia, ktorí by reflektovali spôsob vyučovania. Väčšina z pedagógov, 65 percent, si navyše myslí, že hospitácie by mal vykonávať len riaditeľ alebo zástupca školy. 

      Gažovič vidí pomoc v mimovládnych organizáciách, ktoré vyškoľujú učiteľov. Preškolený pedagóg však podľa neho často zostáva so svojím prístupom na škole sám. Riešenie daných problémov si preto vyžaduje systémovejšiu zmenu, myslí si. Problémom je aj stále nízky status učiteľa.

      Do celoslovenského reprezentatívneho prieskumu s názvom „Základné zručnosti pre 21. storočie z pohľadu učiteľov: Tvrdenia vs. realita“ sa zapojilo 523 učiteľov druhého stupňa základných škôl. Realizovaný bol koncom júna 2019. Zameriaval sa na témy, ako sú občianstvo, komunikácia a spolupráca, tvorivosť či profesijný rozvoj pedagógov.