Lujzy nikdy nestavajú vzdušné zámky
ch charakteristickou črtou je zmysel pre realitu.
Bratislava 09.07.2019 (Skolske.sk)
Ženské meno Lujza nie je veľmi rozšírené, má pôvod vo francúzštine, ale na územie dnešného Slovenska preniklo prostredníctvom nemčiny. Ide o ženskú podobu mena Ľudovít a označuje "slávneho bojovníka či bojovníčku". Meniny oslavujú 9. júla.
Ich charakteristickou črtou je zmysel pre realitu. Lujzy nikdy nestavajú vzdušné zámky. Vždy musia mať pod sebou pevnú pôdu. Pred okolím sa často uzatvárajú do seba. Vtedy sa cítia sebaisto, nič ich nemôže ohroziť. Majú nezvyčajne silnú vôľu. Uvedomujú si, že ak chcú mať úspech, musia ho dosiahnuť vlastnými silami. A po úspechu naozaj túžia. Nejde im ani tak o ocenenie okolia, skôr o vlastný dobrý pocit z vykonanej práce. Ten ich ženie neustále vpred. Aj keď Lujzy nemajú v sebe prirodzenú zmyselnosť, ak niekoho milujú, vedia sa premeniť na očarujúcu bytosť.
Po zdravotnej stránke sú na tom väčšinou dobre, citlivejšie sú na prechladnutie.
Ich obľúbené farby sú modrá, zelená a biela, ochranné rastliny čakanka, fenikel a valeriána, ochranné kamene jaspis a nefrit.
Patrónka sociálnej starostlivosti a sociálnych pracovníkov, zakladateľka mníšskeho rádu Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, svätá LUJZA DE MARILLAC (1591-1660) z Paríža i členka baletného súboru SND LUJZA HRUBÁ patrili a patria medzi nositeľky tohto mena.
Zdroje: www.zivotopisysvatych.sk, www.catholic.org/saints/saint.php?saint_id=196, www.snd.sk, www.osobnosti.cz