Oficiálny portrét prezidenta SR je možné objednať TU
Autor textu: TASR
06.07.2019

Česko si pripomína Deň upálenia majstra Jana Husa 

Rektorom Univerzity v Prahe sa stal 17. októbra 1404.

Foto: Youtube

 Praha 6. júla (TASR)

Občania Českej republiky si 6. júla formou štátneho sviatku pripomínajú jednu z významných udalostí svojich dejín - Deň upálenia majstra Jana Husa. Po štátnom sviatku slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda z 5. júla majú príležitosť vzdať hold aj životu a dielu tohto stredovekého náboženského mysliteľa. 

      Jan Hus sa zasadil sa aj o vývoj českého jazyka. Práve jeho reforma českého pravopisu sa spája so zavedením diakritiky, uviedol portál centrum.cz.

      Zákon č. 65/1925, ktorým bol 6. júl vyhlásený za sviatok, bol prijatý v roku 1925. V súčasnosti sú sviatky v ČR upravené zákonom č. 245/2000.

      Stredoveký magister slobodných umení, teológ, kazateľ a náboženský reformátor Jan Hus sa narodil okolo roku 1370 v Husinci pri juhočeských Prachaticiach. Rok jeho narodenia sa však nedá s určitosťou stanoviť. Podľa najnovších vedeckých bádaní sa rok 1369, obvykle udávaný ako rok narodenia, považuje za pochybný. Odborníci podľa rôznych prameňov súdia, že sa narodil medzi rokmi 1364 a 1376. 

      Jan Hus vyštudoval na Karlovej univerzite, v roku 1396 bol vyhlásený za majstra (magistra) slobodných umení. V roku 1401 bol už ako univerzitný profesor vysvätený za kňaza. V marci 1402 sa stal kazateľom v Betlehemskej kaplnke po majstrovi Štěpánovi z Kolína. Rektorom Univerzity v Prahe sa stal 17. októbra 1404.

      Hus ako kňaz kritizoval úpadok cirkvi, v dôsledku čoho od roku 1408 začali prichádzať na neho prvé žaloby zo strany kňazstva. V tom istom roku 20. mája sa Zhromaždenie národa českého na univerzite v dome U Čiernej ruže uznieslo, aby študenti nemohli čítať žiadnu z kníh anglického teológa, filozofa, jedného z prvých zástancov reformy cirkvi Johna Wycliffa - Dialóg, Trialóg a Knihu o sviatosti oltárnej - a aby žiaden člen českého národa neučil o nijakom zo 45 článkov Wycliffa v  ich "kacírskom, bludnom či pohoršivom zmysle". 

      Arcibiskup dal 18. júla 1410 Jana Husa do kliatby.

      V januári 1412 boli v Prahe vyhlásené odpustky. Jan Hus s Jeronýmom proti nim vystúpili. Pod hrozbou zákazu slúženia bohoslužieb odišiel Jan Hus v novembri toho roku z Prahy do vyhnanstva na Kozí Hrádek. Tam dokončil svoj rozsiahly spis "Výklad viery, desatera božieho, přikázanie a motliby páně". V nasledujúcom roku tam napísal ďalšie diela, medzi nimi napríklad "O svatokupectví", či "O církvi = De ecclesia". Kázal pod šírim nebom.

      Jedenásteho októbra 1414 sa Jan Hus vydal na cestu do Kostnice a prišiel tam 3. novembra. O 25 dní bol Hus predvolaný pred kardinálov a krátko na to uväznený. V máji požiadalo české a moravské panstvo o vypočutie Husa. V júni bol Hus verejne vypočutý, potom jeho spisy odsúdené. Prvého júla 1415 bol Hus naposledy pred kardinálskym zborom. Keďže neodvolal svoje učenie, bol koncilom v Kostnici 6. júla 1415 odsúdený na smrť upálením. 

      Husova smrť znamenala na českom území posilnenie reformného hnutia, ktoré prerástlo do husitských vojen. 

      Husitské hnutie zasiahlo i územie Slovenska a jeho obyvateľov. Aj keď sa hospodárske a sociálne pomery v Uhorsku odlišovali od situácie v českých krajinách, predsa len došlo k ohlasu husitského hnutia. 

      V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, v ktorých sa prejavil vplyv tohto hnutia, ako napríklad v Nemecku či Poľsku, bolo pôsobenie husitstva na Slovensku ako protifeudálnej ideológie ovplyvnené najmä národnostnou príbuznosťou obyvateľstva. 

      Husitské idey prinášali na Slovensko poslucháči pražskej Karlovej univerzity. Medzi teoreticky najvyspelejších a najaktívnejších prívržencov husitstva na Slovensku patril Ján Vavrincov z Radčíc a kňaz Lukáš z Nového Mesta nad Váhom. Prívržencami husitstva sa čiastočne stali aj príslušníci nižšej šľachty, v prvom rade však mestská chudoba v Bratislave, Trnave a Topoľčanoch. "Kacírske idey" o boji proti odpustkom, bohatstvu a svetskej moci cirkvi našli pochopenie medzi chudobným ľudom. 

      Tradícia Husových osláv vznikla ako jeden z výsledkov národného obrodenia a uvedomenia a siaha do roku 1869. Vtedy sa uskutočnila ako spomienka na 500 rokov od narodenia Jana Husa za účasti dobových najvyšších českých politikov a tisícov jednoduchých Čechov.

      Komunistický režim si Husa spracoval podľa vlastných potrieb a zo spomienky na neho si urobil Okresné mierové slávnosti, ktoré s Husom boli málo spojené, uviedol web husitstvi.cz a dodal, že rok 1990 znamenal návrat k pôvodnej myšlienky - pripomínaniu odkazu tohto pre Česko významného muža. 


      Zdroje:
      http://svatky.centrum.cz
      www.husinec.cz
      www.spisovatele.cz/
      www.bethlehemchapel.eu
      www.husitskamesta.net/husovy-oslavy.html
      https://husitstvi.cz   www.muzeumcervenyklastor.sk/article-item-sk/husiti-a-bratrici-na-slov ensku/
      www.christianitas.sk/husiti-na-slovensku-i/
      www.christianitas.sk/husiti-na-slovensku-ii/

December 2024

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-
-
-
-
Napíšte nám [email protected]