O. Sukeľ: Budúcnosť lekárenstva bude taká, akú si ju urobíme 

Foto: Prezident Slovenskej lekárnickej komory SLeK Ondrej Sukeľ

      Bratislava 10. júna (TASR)  

Vývoj v lekárenstve za posledné roky bol podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondreja Sukeľa "dosť prudký". O tom, ako sa zmenilo lekárenstvo na Slovensku za posledných desať až 20 rokov, porozprával v rozhovore pre TASR. Ondrej Sukeľ je absolventom Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, prezidentom Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) je od roku 2014.


     Prečo ste sa rozhodli pre štúdium farmácie?

      Už počas základnej školy a gymnázia som bol zameraný chemicko-prírodovedným smerom, bol som úspešný aj v chemickej olympiáde, takže záujem bol prirodzený. Nuž a farmácia v sebe integruje veľmi zaujímavým spôsobom poznatky medicínskych, chemických a biologických vied a má konkrétny aplikačný výsledok. Nehovoríme len o chémii ako takej, ale vidíme realitu, keď v bežnej praxi dokážu tieto poznatky liečiť ľudí.


      Po ukončení štúdia ste išli do praxe, v roku 2006 ste si v Humennom dokonca otvorili vlastnú lekáreň. Momentálne ste prezidentom SLeK. Skúste nám ju predstaviť z pohľadu inštitúcie.

      Komora je samosprávna inštitúcia zriadená zákonom, vykonáva niektoré vlastné činnosti a výkon štátnej správy v oblasti registrácie, vydávania licencií, hodnotenia povinnosti sústavného vzdelávania, posudzovania odbornej spôsobilosti. Aktivity, ktoré teraz robíme, sú zamerané na to, aby sme aj verejnosti, či už odbornej alebo laickej, ale aj ministerstvu predstavili, že komora je spoločensky aktívny subjekt, dokáže prinášať riešenia, dokáže mať konštruktívne návrhy a máme spoločný záujem, ktorým je stabilita zdravotníckeho systému.


      Ako sa z vášho pohľadu zmenilo lekárenstvo na Slovensku za posledných desať až 20 rokov?

      V praxi som viac než 15 rokov, ale už ako študent som sa reálne zaujímal o dianie vo farmácii, čítaval som aj komorové časopisy a vnímal všetky problémy, ktoré nastali v 90. rokoch, či už boli spojené s privatizáciou, alebo s definíciou toho, kto môže prevádzkovať lekáreň, čo bol veľký boj, ktorý nakoniec vyhrali nelekárnici a neodborníci, a tak dnes môže lekáreň prevádzkovať aj človek bez farmaceutického vzdelania. Prezentuje sa nám to ako európsky trend, pričom to európsky trend nie je. Dokonca aj krajiny, ktoré išli podobnou cestou, dnes menia svoju legislatívu, napr. Maďari a Poliaci, pretože si uvedomujú, že zaobchádzanie s liekmi nie je biznis ako každý iný, ale je to služba, ktorá má vysoký verejný záujem a týka sa verejného zdravia.
      Vývoj bol u nás dosť prudký a za posledných 15 rokov sa rýchlo menil, čo prinieslo i dramatické zvýšenie počtu verejných lekární, a tak aj zníženie počtu zamestnancov v jednotlivých lekárňach. Dnes verejná lekáreň na to, aby zarobila toľko, čo pred desiatimi rokmi, musí podať dvojnásobný výkon. Pri rastúcom počte lekární bude nevyhnutné, aby sa tým začal zaoberať aj štát, lebo o pár rokov to môže priniesť širšie dôsledky, ktoré sa môžu prejaviť aj na akademickej pôde – pokiaľ odborníci nebudú dostatočne zaplatení, klesne aj záujem kvalitných študentov o toto štúdium a kedysi výberové školy sa budú stretávať s tým, že nebudú mať tých najlepších. Stredoškoláci si vyberú odbory, ktoré budú finančne zaujímavejšie.


      Povolanie lekárnika sa vždy pokladalo za exkluzívne – absolvent farmácie nikdy nemal problém zamestnať sa. Ako to vidíte v súčasnosti?

      Nie je problém uplatniť sa, ale končiace ročníky by si dnes mali uvedomiť, že je potrebné postupne obsadzovať aj miesta, z ktorých boli farmaceuti postupne vytlačení, čiže v štátnej správe, poisťovniach, školách či nemocniciach, v oblasti verejných obstarávaní a klinickej farmácie. Liberalizáciou lekárenstva totiž nastalo to, že sa zrazu zdvojnásobil počet lekární, ktoré ponúkali oveľa lepšie ohodnotenie, ako ponúkala napríklad štátna správa. Moja generácia sa stretávala s boomom farmaceutických firiem, kam odchádzala veľká časť mojich rovesníkov. O päť až desať rokov mladší kolegovia išli zväčša do lekární, ktoré ponúkali vysoké platy, keďže potrebovali kvalifikovaný personál.
      Teraz nastáva iný fenomén – tým, že máme veľa lekární, ich obraty nie sú také, aké boli kedysi. Lekáreň si dnes nemôže reálne dovoliť zamestnať viacero ľudí a nemôže im dať také platy, aké by očakávali a zaslúžili si.


      Aká bude podľa vás budúcnosť lekárenstva v najbližších rokoch?

      Budúcnosť bude taká, akú si ju urobíme. To, čo ma trápilo, keď som sa začal angažovať v komore, bolo, že my lekárnici sme neboli hýbateľmi vecí, ale vždy sme sa uchýlili iba k reakciám – iba sme reagovali na to, čo sa dialo. Mojím cieľom je, aby ostatní reagovali na nás. Aby sme my boli tí, ktorí prídu s návrhmi riešení, a aby sme my selektovali reakcie. Ako komora chceme byť generátorom myšlienok a chceme zhromažďovať ľudí, ktorí dokážu aplikovať nové trendy a vízie, chceme spolupracovať so štátnou správou, Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, s univerzitami a aj s ľuďmi z iných odborov, ale budeme si sebavedomo uzurpovať právo hovoriť do toho, ako má lekárenstvo vyzerať. Toto právo prislúcha nám farmaceutom a nemá ho nikto iný.


      Univerzita Komenského si tento rok pripomína 100 rokov od svojho vzniku. Čo by ste jej zapriali do ďalšej storočnice?

      V súvislosti s Univerzitou Komenského občas zaznievajú také zhovievavé vyjadrenia o jej mladosti v porovnaní s významnými svetovými univerzitami zakladanými niekedy v stredoveku. Dovolím si však v tomto kontexte poukázať na skutočnosť, že napriek tejto mladosti je naša univerzita ukážkovým príkladom základnej definície akademickej stability. Od založenia UK uplynulo snáď najdynamickejšie storočie v doterajšej histórii ľudstva, pričom tá dynamika mala všetky pozitívne aj negatívne charakteristiky, ktoré mať môže.
      Bolo to storočie zásadných vedeckých objavov, ktoré jednak zvýšili kvalitu života, ale tiež viedli k obrovským ekologickým škodám či k ich mocenskému zneužívaniu. Bolo to storočie fantastického progresu v chápaní ľudských práv, ale tiež storočie ich najmasovejšieho porušovania, nie iba v čase vojnových konfliktov, ale aj v období mieru. Uplynulých sto rokov generovalo jedinečné osobnosti, ktoré prepísali históriu, ale tiež jedincov, ktorí ju síce prepísali tiež, ale radšej by sme boli, keby to neurobili. Na pozadí tejto dynamiky Univerzita Komenského nielen prežila, ale rástla, rozvíjala sa a stala sa jedným zo základných pilierov našej krajiny.
      Do ďalšej storočnice Univerzite Komenského prajem, nech si úlohu byť stabilným pilierom v akýchkoľvek aj nestabilných časoch plní stále lepšie a lepšie. Nech je garantom rozvoja, kvality a správneho smerovania dynamiky našej, európskej i svetovej spoločnosti. A nám, jej absolventom, prajem, aby sme svojou prácou a životom pomáhali univerzite byť týmto pilierom.


      UPOZORNENIE: TASR zverejňuje rozhovory s úspešnými absolventmi Univerzity Komenského v Bratislave pri príležitosti 100. výročia jej založenia.