Architekt Kamil Gross
Bol jedným z projektantov športovísk na Tehelnom poli.
Bratislava 15. mája (TASR)
S menom slovenského architekta a urbanistu Kamila Grossa sú spojené mnohé významné stavby Bratislavy. Podieľal sa ako spoluautor pri výstavbe bratislavského Parku a kultúry a oddychu (PKO), bol jedným z projektantov Zimného štadióna a športovísk na Tehelnom poli. Od narodenia významného staviteľa uplynie v stredu 15. mája 120 rokov.
Kamil Gross sa narodil 15. mája 1899 v obci Beňadiková. Študoval na gymnáziu v Ružomberku a do roku 1917 v Liptovskom Mikuláši. Vysokoškolské vzdelanie nadobudol v rokoch 1919 - 1924 na Fakulte architektúry Českého vysokého učení technického (ČVUT) v Prahe. Začínal projektovať u známeho českého architekta Jana Žáka v Prahe. Neskôr v rokoch 1927 - 1931 bol stavbyvedúci vo firmách Biederer a Fischer v Nitre, Trnave a v Bratislave. Vyše 20 rokov pracoval na bratislavskom magistráte (1931-1953), do roku 1959 potom v štátnej správe.
Svoju zásluhu mal uznávaný architekt Kamil Gross i na budovaní výstaviska. Od roku 1921 sa totiž začala v Bratislave tradícia veľtrhov. Prvý Orientálny trh premenovali v roku 1923 na Dunajský veľtrh. Výstavy bývali najprv provizórne na území prístavu, kde dnes vznikla Eurovea, ale v roku 1931 sa mestské zastupiteľstvo uznieslo vybudovať definitívne výstavisko na nábreží pod hradom. Gross sa tak podieľal na koncepcii budovania výstaviska. Robil pre túto rozsiahlu investíciu štúdie s využitím zahraničných príkladov (Lyon, Newcastle, Essen a pod.).
Po zrušení Dunajských veľtrhov po 2. svetovej vojne boli tieto budovy určené a adaptované pre Park kultúry a oddychu (PKO). Podľa architekta Vladimíra Husáka bolo PKO v podstate jedna z najstarších a najvýznamnejších konverzií priemyselných objektov, určených pre medzinárodný styk. Ocenil, že architekti Gross, Štefanec, a Andrik preukázali schopnosť domyslieť úžasnú prevádzkovú flexibilitu projektu.
Pamätníci Bratislavy spomínajú na PKO slovami: "Zvonku sa budova PKO zdala pričupená, ale vnútri pôsobila priestranne. Cez široký vchod sa vstúpilo do veľkej dvorany. Po bokoch boli šatne, oproti vchodu veľké okná, vitráže Janka Alexyho. Najkrajšie však pôsobila fontána s oválnym ozdobným bazénikom. Keď sa v PKO konalo nejaké podujatie, fontána striekala. Na jednej strane sa vchádzalo do koncertnej sály, na druhej do sály na tancovačku".
Kamil Gross mal svoje nemalé zásluhy i na budovaní štadiónu Tehelné pole. Podnet na výstavbu dalo pričlenenie petržalského brehu Dunaja so športovými areálmi k Nemecku po obsadení Wehrmachtom. Gross sa stal hlavným architektom projektu. S výstavbou štadióna sa začalo 10. decembra 1939, pričom prvá časť bola dokončená v roku 1940, kedy sa na štadióne odohral prvý zápas.
Tvorivý architekt spolupracoval aj pri projektovaní Zimného štadióna (od 29. septembra 1995 je premenovaný na Štadión Ondreja Nepelu). Jeho podoba sa formovala od roku 1940. Najskôr postavili nekryté umelé klzisko, do roku 1946 ho vybavili dočasným hľadiskom pre 4000 divákov. V roku 1945 trojica autorov Kamil Gross, Arnošt Adámek a Juraj Uhlíř vypracovala definitívny projekt krytých tribún s kapacitou 11.500 miest. Realizáciu ukončili v roku 1957 prekrytím štadióna oceľovou konštrukciou s podpornými stĺpmi.
V prvých povojnových rokoch to bol opäť Kamil Gross, ktorý spolu s architektmi Arnoštom Adámkom a Jurajom Uhlířom dobudovali na Tehelnom poli moderné letné kúpalisko, pretekársku cyklistickú dráhu a tenisové kurty.
Významný staviteľ zomrel 31. októbra 1971 v Bratislave vo veku 72 rokov.
Bratislavčania si budovy a stavby, ktorých spoluautorom bol architekt Kamil Gross, zamilovali. Ťažko sa lúčili so štadiónom Tehelné Pole, ktorý bol zbúraný v roku 2013. Dokonca proti likvidácii PKO vznikla petícia, ktorú podpísali známe osobnosti z oblasti kultúry. S kultúrnym zariadením na nábreží Dunaja sa obyvatelia hlavného mesta rozlúčili v roku 2015.