Aký je rozdiel medzi princom Charlesom a Charlom de Gaullom
Jazykové okienko pre malých i veľkých.
Bratislava 9. mája (TASR)
Skloňovanie cudzojazyčných mien je rozsiahla téma, z ktorej si – vzhľadom na náš kultúrny kontext – dovolíme vybrať francúzsku chuťovku. Komplex pravidiel o tom, kedy sa koncové hlásky vynechávajú a kedy nie, a kedy sa mužské meno skloňuje podľa chlapa a kedy podľa kuliho, sa môže javiť ako labyrint – ale dá sa v tom upratať.
Pri skloňovaní sa vynechávajú koncové samohlásky, ktoré nemajú vplyv na výslovnosť: Verne – Verna, Baudelaire – Baudelaira, Charles – Charla, Jules – Jula, Descartes – Descarta, Jacques – Jacqua, Bettignies – Bettigniho, Curie – Curieho, Mérimée – Mérimého. Ponechávajú sa koncové samohlásky, ktoré ovplyvňujú výslovnosť predchádzajúcej spoluhlásky: Laplace – Laplacea, Lagrange – Lagrangea, Georges – Georgea.
Týka sa to aj samohlásky so spoluhláskou (-es), ako vidíme v menách Charles či Georges. V prvom prípade vypadávajú obe, v druhom iba „s“, lebo „e“ ovplyvňuje výslovnosť.
Zároveň sa toto pravidlo uplatňuje pri menách skloňovaných podľa vzoru chlap aj podľa vzoru kuli (Bettignies, Curie, Mérimée). Spoluhláska na konci francúzskych slov ostáva, či sa vyslovuje, alebo nie. Ponechávame ju teda Balsacovi aj Dumasovi. Pri tom prvom ešte hodno poznamenať, že mu do mena nevkladáme poslovenčené „k“, ale zachovávame „c“: teda nie s Balsakom, ale Balsacom.
Pri písaní o Charlesoch a Charloch treba teda rozlišovať anglický alebo francúzsky pôvod mena. Chyba sa dostala napríklad do vety: Sébastien Bazin vystriedal vo funkcii prezidenta francúzskeho futbalového veľkoklubu Paris Saint Germain Charlesa Villeneuva. Správne by malo byť Charla Villeneuva.
To isté platí pre vety: V utorok zomrel v Nemocnici Georgesa Pompidoua v Paríži vo veku 86 rokov beninský kardinál Bernardin Gantin, emeritný prefekt Kongregácie pre biskupov. V predvolebných prieskumoch sa Le Penová umiestňuje na vzdialenom treťom mieste za prezidentom Sarkozym a jeho vyzývateľom Hollandeom. Peter Ölvecký dostal šancu v zostave trénera Jacquesa Lemaira „vďaka“ ľahšiemu zraneniu Fína Mikka Koiva. V Paríži je Nemocnica Georgea Pompidoua, Ölvecký sa dostal do zostavy Jacqua Lemaira a Francois Hollande tiež stráca koncovú samohlásku (od Hollanda, s Hollandom).