Bratislava 7. mája (TASR)
Bývalá prvá dáma Argentíny Evita Perónová bola nepochybne najoslavovanejšou ženou v celej histórii juhoamerického kontinentu. Od narodenia ctižiadostivej a mimoriadne obľúbenej političky Evity Perónovej uplynie v utorok 7. mája 100 rokov.
Mnoho historikov sa zhodlo v názore, že bývalý argentínsky prezident Juan Domingo Perón sa dostal na vrchol kariéry práve vďaka Evite. Krásna žena bez širšieho vzdelania vďaka svojmu šarmu a prirodzenej inteligencii dokázala veľmi intenzívne pôsobiť na masy zväčša chudobných Argentínčanov. Aj preto ju nasledovali milióny obdivovateľov.
María Eva Duarte de Perón, známa ako Evita, sa narodila 7. mája 1919 v Los Toldos, malom mestečku pri Buenos Aires v Argentíne.
Silná túžba po láske a materiálnom zabezpečení predurčila cestu nemanželského dievčaťa. Keď mala 15 rokov, odišla do Buenos Aires, kde si zarábala najprv ako herečka a speváčka v kabaretoch. Oveľa viac sa jej však darilo v rozhlase. Pravidelne účinkovala v rozhlasových hrách, pravidelne sa objavovala v relácii Slávne ženy histórie.
Život budúcej prvej dámy sa začal napĺňať v roku 1944, kedy sa stretla s členom vtedajšej argentínskej vlády Juanom Domingom Perónom. Eva Duarte ho stretla na charitatívnom večierku, z ktorého výťažok mal ísť obetiam zemetrasenia v San Juane. Dvojica sa zosobášila 21. októbra 1945 a o rok neskôr sa Eva Perónová stala prvou dámou Argentíny.
Perón, ktorý bol ešte pred svadbou svojimi odporcami dokonca krátky čas väznený, využil svoju popularitu a rozhodol sa kandidovať na post prezidenta vo voľbách, ktoré sa konali 24. februára 1946. Jeho v poradí už druhá manželka Evita sa zapojila do kampane prostredníctvom svojej pravidelnej rozhlasovej relácie, precestovala s ním tiež celú krajinu. Vytvorila kult Juana Peróna a glorifikovala jeho osobu. Vedela manipulovať davy a strhnúť na seba pozornosť. Z Evy Perónovej sa postupne stala Evita.
Aktívna v politike sa stala až po uvedení prezidenta do úradu. Po jeho zvolení postupne prevzala moc nad všetkým, čo riadil viceprezident okrem vojenských záležitostí.
Evita Perónová, najmilovanejší anjel krajiny, organizovala rozsiahlu nadačnú činnosť, vďaka ktorej vznikli nemocnice, školy a obchody pre chudobných. Bojovala za volebné právo žien, ktoré nakoniec v juhoamerickej krajine v roku 1947 uzákonili. Počas Perónovej vlády sa rozvíjal priemysel, boli zoštátnené kľúčové hospodárske odvetvia a posilnilo sa postavenie odborov.
Do kampane v roku 1951 vstúpila Evita ako kandidátka na post viceprezidentky. V uliciach ju podporili dva milióny prívržencov. Jej odporcovia sa vyhrážali, že ak ju zvolia, zvrhnú vládu. V tomto období už na nej boli jasne viditeľné známky choroby.
O ťažko vybojované šťastie Evitu Perónovú pripravila rakovina, ktorej podľahla 26. júla 1952 v Buenos Aires vo veku 33 rokov. Jej manžel Juan Perón vykonával funkciu prezidenta až do roku 1955, kedy krajinu ovládli nepokoje a po vojenskom prevrate bol nútený ju opustiť. Po rokoch strávených v exile viedol Argentínu ako prezident tretí raz od víťazstva vo voľbách 11. marca 1973 až do svojej smrti 1. júla 1974, kedy vo veku 78 rokov podľahol srdcovej chorobe.
Legenda Evity Perónovej pokračovala aj niekoľko desaťročí po jej úmrtí uvedením slávneho rovnomenného muzikálu v roku 1976, ale aj jeho filmovej adaptácie so speváčkou Madonnou v hlavnej úlohe. Film Evita, ktorý v roku 1996 nakrútil režisér Alan Parker, bol ocenený tromi Zlatými glóbusmi vďaka hereckým výkonom Madonny, Antonia Banderasa a vďaka autorovi hudby. Skladateľ Andrew Lloyd Webber navyše získal za titulnú pieseň muzikálu v roku 1997 aj Oscara.
V roku 2002 si spomienkovými podujatiami, bohoslužbami a výstavami pripomenuli v Argentíne najmä perónisti 50. výročie úmrtia Evity Perónovej.
Modro-biely hodvábny závoj, ktorý zahaľoval pozostatky Evy Perónovej, kúpil začiatkom roku 2004 na dražbe za 158.000 dolárov šéf argentínskej leteckej spoločnosti Antonio Mata, ktorý túto cennú relikviu vzápätí daroval argentínskej vláde.
Argentínsky spisovateľ Tomas Eloy Martínez napísal biografiu Evy Perónovej pod názvom Santa Evita. Dielo o najznámejšej političke Latinskej Ameriky vyšlo v roku 2012 a bolo preložené do viac ako 30 jazykov.