V Košiciach si pripomenú 160. výročie narodenia Aurela Stodolu
Spomienkové oslavy pripravujú STM a Technická univerzita Košice.
Košice 6. mája (Skolske.sk)
Stála expozícia STM - Energetické oddelenie Aurela Stodolu bola zriadená už v 60. rokoch 20. storočia. Už v tej dobe mala množstvo dynamických exponátov a unikátnych funkčných modelov, čím si získala popredné miesto v atraktívnosti pre návštevníkov. Expozícia Aurela Stodolu, tvorcu teórie navrhovania a konštrukcie parných a plynových turbín prezentuje exponáty približujúce jeho život a dielo v oblastiach techniky, ktorým sa venoval. Je členená na parné motory, vodné motory a spaľovacie motory, ktoré sú predvádzané návštevníkom v pohybe, poháňané stlačeným vzduchom alebo elektromotorom.
V rámci osláv 160. výročia narodenia významnej osobnosti svetovej vedy a techniky udelí generálny riaditeľ STM Ing. Eugen Labanič v rámci Slávnostnej akadémie v Aule Maxima TUKE 7. mája od 11.00 hodiny mimoriadnu cenu múzea vybraným univerzitným a kultúrnym inštitúciám za šírenie osobného, vedeckého a morálneho odkazu Aurela Stodolu pre budúce generácie.
Program osláv
O 15.00 hod. sa program osláv prenesie aj pred sídelnú budovu STM (Hlavná 88, Košice) v rámci spomienkového stretnutia pri pamätnej tabuli Aurela Stodolu odznie symbolické vystúpenie Alphorngruppe Kaisten, príhovor GR STM, kladenie spomienkového venca k buste Aurela Stodolu a následne aj komentovaná prehliadka expozície Energetické oddelenia A. Stodolu. Počas celého dňa bude bezplatne prístupná expozícia venovaná v STM tejto významnej osobnosti svetovej vedy a techniky: Energetické oddelenie Aurela Stodolu. Plánované bezplatné vstupy: 10.00; 11.00; 13.00; 14.00 hodine.
Najvýznamnejší priekopník vedy a techniky Prof. Dr. h. c. Ing. Aurela Stodola / 1859 – 1942/ meno vedca svetového mena získal na poste profesora slávnej švajčiarskej polytechniky v Zürichu, ale detstvo a roky stredoškolského štúdia prežil na terajšom území Slovenska. Diplom strojného inžiniera získal na polytechnike v Zürichu, kde sa po získaní praxe vo viacerých firmách vrátil a prežil tam 37 rokov tvorivého života. Na prelome 19. a 20. storočia bol pravdepodobne prvý, ktorý si urobil správne závery o výhľadoch parných turbín do budúcnosti, o vymedzení oblasti použitia vtedy široko používaných piestových parných strojov a možnosti parnej turbíny v energetike. Najvyššie ocenenie získal na sklonku života od spolku anglických inžinierov – zlatú medailu Jamesa Watta. Zaradili ho vedľa Henryho Forda, ktorý získal toto ocenenie pred ním.