Richtár, kňaz, ale aj kováč či kat boli v minulosti pre ľudí autorita

Bratislava 3. februára (Skolske.sk)

Na Slovensku máme množstvo legiend o udatných a smelých činoch ľudí, ktorí napriek hroziacemu trestu nezištne pomáhali dobrým ľuďom.
​​​​​​​K tým najznámejším patria azda príbehy o Jurovi Jánošíkovi, pri ktorom sa hneď jedným dychom dodáva, že bohatým bral a chudobným rozdával. Pre prostý ľud sa stal morálnou autoritou, ktorá svojimi činmi podnecovala k občianskej odvahe. Človek však nemusel vyvíjať, dnešným jazykom povedané, iba "trestnú činnosť v mene dobra", aby sa stal legendou a autoritou. V bežnom živote na to stačila múdrosť, šikovnosť a skúsenosť.

Morálnymi autoritami na vidieku boli kedysi richtár, kňaz a učiteľ. "Richtár bol jedným z ľudu, často bol veľmi šikovný a skúsený človek. Obec si ho volila ako sudcu, mal byť múdry a spravodlivý, kňaz reprezentoval morálku, mravy a vzdelanosť, podobne to bolo s učiteľom - bol vzdelaný a sčítaný," upresnila pre TASR etnologička Katarína Nádaská. 

V stredoveku k miestnym autoritám patrili aj kováč, ktorý zároveň ľuďom trhal zuby, pôrodná baba, ktorá mala hlavné slovo pri pôrodoch a starostlivosti o deti, neskôr k nim patril aj lekár.

V oblasti Bielych Karpát sa zachovalo veľa príbehov o ženách s liečiteľskými a vešteckými schopnosťami, o Žítkovských bohyniach, ktoré liečili, ale i škodili. Veľa príbehov je o kráľovi Matejovi, ktorý chodil pomedzi svojich poddaných alebo o Jurajovi Jánošíkovi, ktorý tiež patril k ľudovým autoritám. Krásne príbehy sú i o Vavrovi Brezuľovi, známom ľudovom protitureckom bojovníkovi z Ľubietovej. V obciach sa zachovalo stále veľa lokálnych a miestnych ľudových rozprávaní o múdrych a statočných ľuďoch. Že si v minulosti výnimočných ľudí vážili, svedčí aj príslovie " Tá/ten vie viac, ako len kašu jesť..."