Bratislava 22. novembra (SkolskyServis.sk)

Uznávaný britský profesor neuro-psychológie upozorňuje, že kvalitný spánok nielen život predĺži, ale aj zlepší jeho kvalitu. Problémom je, že v súčasnej dobe sa dĺžka spánku rapídne skracuje, v horšom prípade zápasíme s nespavosťou.

Matthew Walker je profesor neuro-psychológie na Kalifornskej Univerzite v Berkeley. Predmetom Walkerovho výskumu je spánok a jeho dopad na ľudský organizmus.

Ako uviedol pre britský denník The Guardian, našiel spojitosť medzi spánkom a dĺžkou ľudského života. Tvrdí, že čím menej človek spí, tým kratší bude jeho život.

Národná nadácia spánku odporúča spať dospelému človeku v priemere aspoň 8 hodín.

Profesor Walker však upozorňuje na fakt, že väčšina ľudí sa k tomuto číslu vôbec nepribližuje, dokonca môžeme v súčasnosti hovoriť o tzv. „katastrofickej epidémii straty spánku“. Jeho nedostatok sa pritom viaže s rôznymi ochoreniami ako je cukrovka, rakovina, Alzheimerova choroba či psychické vypätie a duševná nepohoda.

Prečo nespíme?

Kým v roku 1942 menej než 8% populácie spalo iba šesť hodín, v súčasnosti rovnakú dĺžku strávi v posteli každý druhý človek.

V skutočnosti si svoju daň vyberá nielen uponáhľaný životný štýl, ale aj prílišná elektronizácia spoločnosti. Vzhľadom k pracovným povinnostiam sa vraciame domov v neskorých hodinách, prípadne po večeroch dokončujeme projekty či úlohy, na ktoré sme počas dňa nemali čas. A hoci si unavení ľahneme do postele, pred spaním je ešte potrebné skontrolovať sociálne siete, ozvať sa priateľom či uverejniť status o tom, aký náročný a unavujúci deň máme za sebou... Výsledok? Na druhý deň vstávame unavení, vyčerpaní. A namiesto poriadnej dávky oddychu radšej zdvojnásobíme množstvo denných káv...

Spánok nám kradne aj modré svetlo

Večer si pozrieme obľúbený film, krátko pred spaním sledujeme novinky na internete. Nedá sa nám zaspať? Dôvodom môže byť aj tzv. „modré svetlo“, ktoré vylučujú najmä obrazovky elektronických zariadení, čím značne ovplyvňujú kvalitu nášho spánku. Profesor a člen Lekárskej akadémie Yvan Touitou v tejto súvislosti upozorňuje, že práve dospievajúca mládež je vystavená modrému svetlu v oveľa väčšej miere, ako by mala byť. To má podľa neho dva dôsledky: deti a mladí ľudia chodia spať oveľa neskôr a zároveň je u nich blokovaný melatonín, teda hormón uľahčujúci zaspávanie. Ďalšie problémy potom prináša treba vysoký príjem kofeínu alebo nesprávny druh matraca.

Čo spôsobí prebdená noc?

Nie nadarmo sa vraví: „Vyspi sa, ráno bude lepšie.“ Profesor Walker skúmal vedecký základ tohto tvrdenia a dospel k záveru, že spánok naozaj ovplyvňuje naše emočné rozpoloženie. To však dokáže aj nespavosť. V mozgu ľudí, ktorí ňou trpeli, sa zosilnila reaktivita amygdaly (kľúčové miesto v mozgu pre vyvolanie hnevu) až o 60%. Okrem duševného zdravia sa však nedostatok spánku prejavuje podľa Walkera vo všetkých častiach nášho tela.

Tvrdí, že menej než 6 hodín spánku výrazne zvyšuje riziko vzniku vážnych ochorení.

„Množstvo našich prirodzených „strážcov", ktoré máme v tele a chránia nás, klesne po takejto noci až o 70%," vysvetľuje Walker a dodáva, že Svetová zdravotnícka organizácia označila akúkoľvek formu nočnej práce za pravdepodobný karcinogén.

Hoci žijeme v uponáhľanej dobe a z každej strany sa na nás valia termíny či dátumy, zabúdať na spánok by sme rozhodne nemali. Telo nám, skôr či neskôr, takéto zaobchádzanie vráti...