TUKE chce využiť nerastný a geotermálny potenciál Gemera a Spiša

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Košice 18. septembra (TASR) - Technická univerzita v Košiciach (TUKE) a jej fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) sa zapájajú do formovania európskej surovinovej politiky. Ako TASR informovali z TUKE, cieľom je využiť nerastný a geotermálny potenciál Gemera a Spiša a premeniť ho na strategickú výhodu pre zelenú transformáciu priemyslu.
       
Spišsko-gemerské rudohorie podľa univerzity sústreďuje približne 46 percent geologických zásob Slovenska. Medzi jeho významné surovinové zdroje patrí ložisko mastenca v Gemerskej Polome či zásoby magnezitu v oblastiach Jelšavy a Lubeníka. Pozornosť sa v súčasnosti sústreďuje aj na možnosti získavania kritických prvkov zo starých odvalov a existujúcich ložísk.
        
Význam regiónu rastie aj v súvislosti so snahou Európskej únie znižovať závislosť od dovozu kritických surovín potrebných pre batériový, automobilový či energetický priemysel. Európske nariadenie o kritických surovinách zároveň stanovuje lehoty na povoľovanie strategických projektov, pri ťažbe do 27 mesiacov a pri spracovaní alebo recyklácii do 15 mesiacov. „Najväčšou výzvou bude posunúť sa od ťažobného modelu k spracovaniu s vysokou pridanou hodnotou priamo v regióne, pre potreby európskeho batériového, automobilového a energetického priemyslu,“ uviedli z TUKE.
        
Potenciál regiónu podľa TUKE nespočíva iba v nerastných surovinách. Košická kotlina vrátane lokality Ďurkov patrí medzi oblasti s priaznivými podmienkami na využívanie geotermálnej energie. Teplota geotermálnej vody tam presahuje 120 stupňov Celzia a pripravované projekty počítajú s jej využitím pri zásobovaní Košíc teplom.
        
FBERG je zároveň zapojená do viacerých európskych odborných platforiem a iniciatív zameraných na surovinovú politiku, výskum a inovácie. Ide napríklad o Európsku technologickú platformu pre udržateľné nerastné suroviny, sieť ERA-MIN či EIT RawMaterials.
        
Na európskej surovinovej agende sa podieľa aj dekan fakulty Michal Cehlár, ktorý je od mája 2025 členom Critical Raw Materials Group Európskej komisie a pôsobí aj v ďalších odborných štruktúrach. „Poznanie vlastnej histórie vytvára základ, na ktorom možno stavať nové myšlienky, technológie a riešenia budúcnosti,“ uviedol Cehlár.