Bratislava 25.06.2026 (Skolske.sk)

V tomto školskom roku sa už aj krompašskí gymnazisti po prvýkrát zapojili do programu DofE. Ak chceš získať významné ocenenie vojvodu z Edinburghu - DofE, musíš na sebe vytrvalo makať aspoň 6 mesiacov a prekonať štyri výzvy. Rozvíjali sme svoj talent, športovali, angažovali sa ako dobrovoľníci a naším cieľom bolo dopracovať sa na záver a zvládnuť dobrodružnú expedíciu s kamarátmi. Osem našich sa do cieľa dopracovalo a deň expedície nadišiel...
​​​​​​​
Spolu s mojimi spolužiakmi a spoluúčastníkmi DofE bronzovej úrovne sme sa rozhodli absolvovať dobrodružnú expedíciu na Smrekovici, oblasť Široké. V utorok 2. júna sme vyrazili z Krompách  autobusom do Širokého. Naše putovanie prvý deň by sa dalo rozdeliť do troch etáp: turistika k útulni, výstup na Smrekovicu a následne večerný oddych a opekačka.

Počas celej trasy sa nám darilo zazrieť divú zver, plachtiace dravce či krásnu flóru okolia. Počasie vyslyšalo naše prosby, presne sa hodilo do našich plánov - ani horúco, ani zima, ani dážď, prosto ideál! Pri rozhliadni Šindliar bol čas na obedňajšiu pauzu a individuálne plnenie úloh. Ja ako dokumentarista som zapisovala priebeh a nálady, navigátor prezeral cestu na mape, fotograf lovil prenádherné zábery... 

Po príchode na bivak sme sa zložili, oddýchli a aj keď omámení slnečnými lúčmi vyrazili sme na Smrekovicu. V skupine prebiehalo množstvo debát o všetkom možnom i nemožnom, vymieňali sme si názory a nápady, ako prežiť v divočine. Veľmi som si užívala tieto chvíľky, ktoré možno nepatrne, ale významne utužovali naše vzťahy. Na samotnom vrchole sme poleňošili a popásli si oči. Za ten výstup do kopca prišla neskutočná odmena - výhľad bol neuveriteľný! Po návrate na bivak sa šikovní chlapci pustili do prípravy večere. Pre mnohých z nás dnes už nie tradičná opekačka pri západe slnka v lese bola čerešničkou na torte. 

Unavení sme sa schúlili do spacákov a čo by to bol za večer v tme tmúcej bez strašidelných príbehov?! Nakoniec ale bola z toho zábava a každý jeden z nás spal ako v oleji.  Po raňajkách sme vyrazili do druhého dňa expedície. Cesta naspäť bola ale iná. Nepáčilo sa nám to prudké stúpanie a náhle klesanie. Napriek ťažkému terénu sme zdolali dva z troch najvyšších vrchov z okolia Širokého - Smrekovicu a Patriu. Myslím si, že sa nám veľmi darilo. Mali sme veľký náskok a stihli prejsť aj dlhšiu trasu navyše. Podľa mňa najhorší terén bola strmá cesta pred hustým lesom s množstvom otravného hmyzu. Po krátkej obedovej prestávke sme už svižne zišli naspäť do centra dediny, kde na nás čakala naša hodnotiteľka.

Všetci sme si užili kvalifikačnú expedíciu. Poučili sme sa z chýb a naučili sa rozoznať potrebné od zbytočného, ako sa orientovať v teréne a hlavne spolupracovať a navzájom si pomáhať.
Ela, Miška,  Nina Sofia, Valentína, Iva, Soňa,  Marko a Markus - bronzoví Dofáci, ktorí otvorili bráničku na našom gymnáziu pre tých budúcoročných..?