Veľkonočné zvyky v Nových Zámkoch v zrkadle času

Foto: Helena Rusnáková

Nové Zámky 28.03.2026 (Skolske.sk)

Veľkonočná oblievačka v Nových Zámkoch nebola koncom 19. storočia žiadnym jemným kropením voňavkou. Dobové svedectvo z novín Érsekújvári Lapok z roku 1890 vykresľuje tieto sviatky ako poriadne živelnú udalosť.
Mládenci vtedy nechodili po jednom, ale v celých skupinách, neraz aj so sprievodom živej muziky. Na dievčatách nenechali nitku suchú – v hre neboli len krčahy, ale rovno plné vedrá a putne. Čím mokrejšia dievčina bola, tým väčšiu hrdosť cítila; byť poriadne poliata sa totiž považovalo za najväčšie šťastie.
Najzaujímavejšia bola symbolika výslužky. Červené vajíčko nebolo len odmenou, ale jasným odkazom:
Ak ho mládenec hneď zjedol, so svadbou sa ešte neponáhľal.
Ak ho nechal na stole, prišiel len z čistého priateľstva.
Ak si ho však schoval do vrecka a odniesol so sebou, znamenalo to jasný záujem o dievča.
Pokiaľ sa mládenec vybral oblievať úplne sám, celému domu tým oznamoval, že sa čoskoro vráti ako oficiálny pytač.
Zatiaľ čo pondelok patril mužom, v utorok sa karta obrátila a o odvetu sa pokúšali dievčatá. Podľa dobových záznamov sa im však podarilo prekvapiť šikovných mládencov len málokedy. Pre deti bola zase táto tradícia doslova „domáckym športom“, ktorému sa venovali s obrovským nadšením po oba dni.
Hoci dnes sú už putne s vodou vzácnosťou, príbeh z roku 1890 nám pripomína, že Veľká noc bola vždy plná života, humoru a skrytých vyznaní.

Zdroj: Érsekújvári Lapok (Nové Zámky a okolie) č. 13. z roku 1890.