Bratislava 03.03.2026 (Skolske.sk)
Obec Andovce (v minulosti Andód, Ondod, maď. Andód) sa nachádza v Nitrianskom kraji, približne 2 km západne od okresného mesta Nové Zámky.
Kultúrne pamiatky a zaujímavosti obce
Dominantou obce je rímskokatolícky kostol svätej Rozálie z roku 1741.
K ďalším pamätihodnostiam a zaujímavostiam patria : kalvária, socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1800, kamenný kríž pred kostolom z roku 1806, pamätný dom Gergelya Czuczora , socha G. Czuczora z roku 2005, pamätníky obetiam 1. a 2. svetovej vojny, pamätník obyvateľom vysídlených z obce v roku 1947. K zaujímavostiam patrí aj socha Vendelína z roku 1925.
Kto bol Gergely Czuczor?
Gergely Czuczor (pôvodným menom István, Gergely bolo jeho rehoľné meno ) sa narodil 17. decembra 1800 v Andovciach, v rodine zámožnejšieho gazdu.
Základné vzdelanie získal v Nových Zámkoch, kde začal i svoje gymnaziálne štúdium, v ktorom pokračoval v Nitre a Ostrihome. Napokon štúdium na gymnáziu ukončil v Bratislave. Ako 17 ročný vstúpil do rádu Benediktínov v Pannonhalme. Štúdium filozofie ukončil na lýceu v Györi.
Teológiu začal študovať v roku 1820 v Pešti, avšak pre chorobu sa musel vrátiť do Pannonhalmy a tam ukončiť svoje štúdiá. Po vysviacke v roku 1824 začal učiť v Györi ( Maďarsko). V roku 1830 bol premiestnený do Komárna, kde vyučoval rečníctvo a neskôr poéziu. V roku 1831 sa stal externým členom Maďarskej akadémie vied. V roku 1836 sa stal riadnym členom Maďarskej akadémie vied, pôsobil na jazykovednom oddelení. V tom istom roku sa stal členom Kisfaludiho spoločnosti.
Na Maďarskej akadémii vied pôsobil do roku 1837. Krátke obdobie pôsobil ako nižší knihovník v Pannonhalme. V roku 1838 sa stal učiteľom maďarského jazyka a literatúry na Kráľovskej akadémii v Györi. V roku 1845 ho Maďarská akadémia vied opäť prijala do svojich radov.
Gergely Czuczor bol aktívne činný ako spisovateľ a básnik. Bol aj autorom revolučných básní. Za revolučnú báseň Riadó, publikovanú v decembri 1848 v novinách Kossuth Hírlap, bol v januári 1849 po obsadení Budapešti rakúskymi vojskami uväznený a odsúdený do väzenia v Kuffsteine. Hlavný veliteľ cisárskych vojsk ( Windischgrätz ) ho pôvodne chcel dať popraviť. Po príhovore predsedu Maďarskej akadémie vied sa Windischgrätz rozhodol zmierniť jeho trest na uväznenie. Z väzby bol prepustený v roku 1851. V tomto období bol jeho zdravotný stav už značne chatrný.
Naďalej sa venoval jazykovede a literárnej tvorbe, ako aj príprave slovníka. Zomrel 9.septembra 1866 na choleru v Pešti, kde je aj pochovaný.