Známe i menej známe osobnosti našej histórie: Adolf Ivanovič Dobriansky ( 1817 – 1901 )
Dobriansky sa aktívne podieľal na založení Matice slovenskej.
Bratislava 07.12.2025 (Skolske.sk)
A. I. Dobriansky sa narodil 18. decembra 1817 v Rudlove. Jeho otec tu bol gréckokatolíckym farárom. Ako štvorročný sa dostal do domu svojej babky v Levoči, kde strávil aj svoje prvé gymnaziálne roky. V štúdiách na Gymnáziu pokračoval v Rožňave. 4. a 5. ročník navštevoval v Miškovci, v šiestom ročníku gymnázia študoval opäť v Levoči. Počas štúdií sa vyznačoval veľkým záujmom o jazyky – študoval latinčinu, gréčtinu a francúzštinu.
Po absolvovaní gymnaziálnych štúdií pokračoval v ďalšom vzdelávaní. Filozofiu študoval v Košiciach a Jágri (maď. Eger), právo v Jágri. Počas štúdií v Jágri sa uňho prebudili znaky národného prebudenia. Tu sa skamarátil s Rusmi, Slovákmi a Srbmi, s ktorými pravidelne preberali národnostné otázky a slovanskú spolupatričnosť.
Po získaní právnického vzdelania pokračoval v roku 1836 vo svojich štúdiách na Bansko-lesníckej fakulte v Banskej Štiavnici[1], kde ostal pracovať ako banský inžinier. Výborne ovládal maďarský, francúzsky, nemecký, ruský, latinský, grécky a taliansky jazyk.
Postupne sa stal jedným z najvýznamnejších banských inžinierov v Rakúsko-Uhorsku. Rozhodol sa viesť Slovákov v boji za svoje práva.
14. decembra 1842 sa oženil s Eleonórou Milviusovou. „Je to opravdivá Slovenka,“ písali Slovenské noviny, „keby sme mali aspoň sto takých matiek na Slovensku, lepšie by sme sa mali.“ Narodilo sa im desať detí, päť synov a päť dcér[2].
Deti vychovávali v slovanskom duchu – všetky jeho deti plynulo hovorili po slovensky aj po rusky. Zabezpečil prístup Rusov do verejného politického života, nebola mu ľahostajná ani výchova a vzdelávanie Rusov. Svedectvom toho je aj skutočnosť, že do Gymnázia v Košiciach uviedol roku 1850 ruského katechéta. Spolu s ostatnými slovanskými národnými buditeľmi sa snažil o dosiahnutie národnej, kultúrnej a štátoobčianskej slobody pre všetky národy žijúce v Uhorsku, o zrovnoprávnenie ich práv s Maďarmi. Rozhodol sa organizovať Slovanov za svoje práva. Pod vplyvom jeho politicko-spoločenských aktivít slovanské národy, zvlášť Rusíni, zaktivizovali svoje hnutie za národnostnú slobodu a práva.
Ako slovanský poslanec sa dostal na Uhorský snem, avšak Maďari mu znemožnili predniesť svoju reč, ktorá však napriek tomu bola v roku 1861 zverejnená v tlači.
K podstaným bodom jeho reči okrem politicko-sociálnych požiadaviek patrili aj požiadavky súvisiace so školským vzdelávaním, napr.: umožniť Slovákom a Rusínom zakladať vysoké školy s vyučovacím jazykom slovenským a rusínskym.....
Roku 1864 odišiel do Viedne, kde pôsobil ako dvorný radca pri uhorskom dvore. Cisár mu udelil šlachtický titul von Sačurov. A tak sa v literárnych prameňoch stretávame aj s menom Adolf Ivanovič Dobriansky – Sačurov. Vo svojich spoločensko-politických aktivitách vedel dokázal vplývať na širšie vrstvy obyvateľstva nielen politicky, ale i duchovne. Patril k zakladajúcim členom Spolku sv. Jána Krstiteľa v Prešove, ktorý vznikol na jeho podnet roku 1865.
Jeho životná cesta bola sťažená tým, že bol obvinený z vlastizrady pre tajné spojenie s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Následne vystúpil zo štátnej služby a usadil sa v dedine Čertižné, kde sa venoval ovocinárstvu a poľnohospodárstvu. Svoje vedomosti z oblasti obrábania pôdy modernými spôsobmi odovzdával obyvateľom obce. Posledné obdobie svojho života prežil u svojej dcéry v Insbruku. Zomrel v roku 1901.
Príbuzní splnili jeho poslednú vôlu a pochovali ho v Čertižnom, kde má postavený pomník s nápisom v troch jazykoch, čím sa i naplnil jeho odkaz: „Mier a súhlas nech panujú medzi nami, v tvojom mene ruský syn velikej slávy matky.“
Dňa 11.4.1991 bola na rodnom dome A. I. Dobrianskeho v Rudlove odhalená pamätná tabuľa za účasti predstaviteľov Matice Slovenskej.
Zdroje:
[1] Sisák, M. : Adolf Ivanovič Dobriansky a jeho doba, In.: Slovanský zjazd a Slováci, Bratislava 1998.
[2] http://www.obecrudlov.sk/index.php/vyznamne-osobnosti
December 2025
