Bratislava 07.04.2025 (Skolske.sk)
Žiaci gymnázia v Bratislave sa na hodinách slovenského jazyka a literatúry učia vnímať literárne diela inou optikou. Namiesto dôrazu na abstraktné pojmy sa zameriavajú na emócie – vlastné aj tie, ktoré prežívajú literárne postavy. Tento prístup im pomáha lepšie pochopiť nielen literatúru, ale aj seba
samých.
Prostredníctvom pocitov literárnych hrdinov sa učia pomenovať a spracovať svoje vlastné emócie, čím si prirodzene rozvíjajú emocionálnu inteligenciu.
Čo prežíva divný Janko a prečo mu nikto nerozumie? Ako vyjadríme svoje pocity, aby nám druhí porozumeli? Aké pocity vyjadril Sládkovič svojej milovanej Maríne a ako spracujeme sklamanie?
„Literatúra nám dáva oveľa viac ako len analýzu textov. Pomáha nám rásť, formovať osobnosť a budovať odolnosť voči životným výzvam,“ hovorí Mgr. Annamária Hlušíková, učiteľka slovenského jazyka na Gymnáziu, Ladislava Sáru v Bratislave.
Žiaci diskutujú o svojom prežívaní a robia aktivity, ktorými sa učia vyjadriť a spracovať náročné emócie, ako napr. hnev či úzkosť. Citlivosť voči inakosti ukázali v projekte Živá knižnica, v ktorom zdieľali príbehy odlišných ľudí zo svojho okolia. Táto skúsenosť ich učí lepšie porozumieť rozmanitosti a tomu, aby sme sa zaujímali o potreby druhých.
Tento inovatívny spôsob výučby, realizovaný s podporou Komenského inštitútu, ukazuje, že literatúra môže otvoriť priestor pre porozumenie vlastnému vnútornému svetu. Pre mladých ľudí je učenie o emóciách kľúčové – pomáha im zvládať stres, regulovať emocionálne reakcie a rozvíjať životné zručnosti, ktoré budú potrebovať aj v dospelosti.