Tohtoročný Medzinárodný deň vzdelávania poukazuje na úlohu umelej inteligencie
Tohtoročná téma Medzinárodného dňa vzdelávania sa týka významu, ale aj problémov, ktoré do procesu vzdelávania prinášajú moderné technológie a umelá inteligencia (AI).
New York/Bratislava 24. januára (TASR) - Vzdelanie patrí medzi základné ľudské práva a je zakotvené v článku 26 vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv prijatej 10. decembra 1948. Jeho význam zdôrazňuje aj Medzinárodný deň vzdelávania, ktorý 3. decembra 2018 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) a od roku 2019 sa pripomína 24. januára.
Tohtoročná téma Medzinárodného dňa vzdelávania sa týka významu, ale aj problémov, ktoré do procesu vzdelávania prinášajú moderné technológie a umelá inteligencia (AI). Podľa generálnej riaditeľky Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Audrey Azoulayovej ponúka AI rozšírenie možností vzdelávania za predpokladu, že jej nasadenie v školách sa riadi jasnými etickými princípmi.
Na dosiahnutie plného potenciálu AI musí podľa Azoulayovej táto technológia dopĺňať ľudský a sociálny rozmer vzdelávania a nie ich nahrádzať. Musí sa stať nástrojom v službách učiteľov a žiakov. Generálna riaditeľka UNESCO vyzýva v súvislosti s tohtoročným Medzinárodným dňom vzdelávania členské štáty UNESCO, aby investovali do školenia učiteľov a študentov o zodpovednom používaní AI.
Tá sa v súčasnosti čoraz viac objavuje v procese vzdelávania. V krajinách s vysokými príjmami už viac ako dve tretiny žiakov stredných škôl používajú nástroje AI pri plnení školských úloh. Umelú inteligenciu a moderné technológie čoraz viac využívajú aj učitelia pri príprave na vyučovanie a hodnotení študentov. Odborníkom v oblasti vzdelávania však stále chýbajú jasné usmernenia o týchto postupoch.
Iba približne desať percent škôl a univerzít má v súčasnosti oficiálny rámec na používanie AI. Do roku 2022 len sedem krajín vyvinulo rámce alebo programy umelej inteligencie pre svojich učiteľov a iba 15 štátov zahrnulo ciele v tejto oblasti do národných učebných osnov.
Zároveň čoraz viac krajín zavádza obmedzenia na používanie nových technológií v triede. Podľa údajov UNESCO má v súčasnosti takmer 40 percent krajín zákon zakazujúci používanie mobilných telefónov v školách.
UNESCO v septembri 2023 zverejnilo vôbec prvú príručku pre generatívnu AI vo vzdelávaní a výskume a v roku 2024 aj dva rámce kompetencií pre študentov a učiteľov, ktoré sa zaoberajú potenciálom, ale aj rizikami AI. Tieto publikácie navrhujú stanoviť vekovú hranicu 13 rokov na používanie AI v triede. UNESCO zdôrazňuje, aby zdroje vyčlenené vládami na umelú inteligenciu boli doplnkom k finančným zdrojom už určeným na vzdelávanie.
Generálny tajomník OSN António Guterres v tejto súvislosti upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby AI slúžila študentom a učiteľom pri ľahšom prístupe k informáciám, k najmodernejším učebným osnovám a iným vzdelávacím nástrojom. Nesmie však nahradiť základné formy vzdelávania a ľudia musia ostať v centre vzdelávacích procesov.
Vzdelanie je podľa OSN kľúčový faktor, ktorý umožňuje deťom vyjsť z bludného kruhu chudoby. Aj napriek tomu v súčasnosti približne 250 miliónov detí na svete nechodí do školy. Takmer 620 miliónov detí nevie čítať a robiť základné matematické úkony. Menej ako 40 percent dievčat zo subsaharskej Afriky dokončí strednú školu. Približne štyri milióny detí a mladistvých z radov utečencov nedokončia proces vzdelávania. Podľa UNESCO je viac ako 760 miliónov dospelých na svete negramotných.