Prieskum: Až dve tretiny rodičov nekontrolujú svoje deti v digitálnom priestore
Z 30,7 % opýtaných, ktorí uviedli, že deti kontrolujú, uviedlo 39,3 % využívanie monitorovacieho režimu a 25,9 % reštriktívny režim, pričom kombinovaný režim uviedlo 33,9 %.
Bratislava 7. decembra (TASR) - Až dve tretiny rodičov vôbec nekontrolujú svoje deti v digitálnom priestore. Používatelia s deťmi do 18 rokov pritom disponujú nadpriemerným počtom inteligentných zariadení. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti v spolupráci s prieskumnou agentúrou AKO.
Z 30,7 % opýtaných, ktorí uviedli, že deti kontrolujú, uviedlo 39,3 % využívanie monitorovacieho režimu a 25,9 % reštriktívny režim, pričom kombinovaný režim uviedlo 33,9 %. Medziročne ide podľa centra o pokles kontroly detí zo strany rodičov.
Odborníci sa zhodujú na priestore pre ich edukáciu. "V situácii, keď rodičia komunikujú so svojimi deťmi stále menej a zároveň deti držia tempo s novými technológiami ľahšie ako ich rodičia, je asi prirodzené, že časť rodičov na kontrolu svojich detí rezignuje," upozornil výkonný riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že absolútna väčšina ľudí prevádzkuje doma niektorý typ inteligentného zariadenia. Najviac používanými zariadeniami sú mobily s prístupom na internet (91,5 %), v domácnostiach narástol počet inteligentných televízorov (61,7 %). Taktiež vzrástol počet hodín trávených používaním mobilného telefónu, a to na viac ako šesť hodín denne.
"Vyšší počet inteligentných zariadení však znamená viac vstupno-výstupných bodov siete a teda vyššiu pravdepodobnosť potenciálnych hrozieb," podotkol generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti Ivan Makatura.
Čo sa týka znalosti hrozieb v kybernetickej bezpečnosti, najčastejšie uvádzaným poznaným výrazom je spam. Výsledky ukázali, že sa s ním stretlo viac ako 90 % opýtaných. Za ním nasleduje cloud, ktorý poznajú dve tretiny opýtaných. Viac ako tretina však uvádza, že nikdy nepočula termín malvér, autentifikácia či phishing.
"Nedostatočná úroveň digitálnych zručností a neznalosť podstaty hrozieb generuje množstvo kyberbezpečnostných rizík," vysvetlil Makatura. Takmer dve tretiny opýtaných uviedli, že používajú aspoň základné opatrenia na zlepšenie kyberbezpečnosti, a to antivírus (67,2 %), zabezpečenie zariadení heslom (70 %) a aktualizácie zariadení a aplikácií (60,8 %).