Krompašskí milovníci podzemia s Amavetom opäť na cestách - hm, tých podzemných ?
V posledný školský utorok sme sa my, odvážlivci, ktorým výletovania na záver roka ešte nestačilo, vybrali preskúmať podzemie Slovenského krasu.
Bratislava 18.07.2024 (Skolske.sk)
V pláne sme mali návštevu Domice, žiaľ, pre vysokú hladinu podzemnej vody sme museli plány zmeniť, a tak sme nakoniec v spoluprácii s Katedrou geografie Prešovskej Univerzity a Slovenskou správou jaskýň navštívili Jasovskú jaskyňu. Tentokrát mala byť našou pomyselnou čerešničkou na torte Krásnohorská jaskyňa.
Naša výprava za dobrodružstvom sa teda začala v Jasovskej jaskyni, kde sme sa formou netradičnej prednášky doc. RNDr. Vladimíra Čecha PhD. dozvedeli zaujímavosti, ktoré jaskyňa stáročia ukrývala, bŕŕŕ. Sme radi, že sa nám podarilo dostať sa von, pretože kedysi ju vraj využívali kanibali na svoje obrady, našli sa v nej aj kosti zvierat - napríklad jaskynného medveďa a polárnej líšky, a v pohnutých dobách bola neraz útočiskom miestneho obyvateľstva. Upútalo nás aj guáno, ktoré tu zanechali zimujúce netopiere a že ho bolo veľa na stenách i na strope. Po prvej absolvovanej prehliadke sme si dali krátku obednú pauzu a išli sme si pozrieť Hrhovský travertínový vodopád. Och, presne také osvieženie nám padlo vhod!
Naša ďalšia zastávka bola Krásnohorská jaskyňa. Nasadili sme si prilby, čelovky, rukavice a išlo sa. Prehliadková trasa jaskyne pozostávala zväčša z drevených lávok ponad vodu, sem-tam sa objavili aj stupačky a pár rebríkov. Avšak asi najväčším zážitkom bolo lano, cez ktoré sme museli prejsť v úzkych priestoroch, ktoré po stáročia vytvárala a modelovala podzemná riečka Buzgó. To sme ešte netušili, aké prekvapenie nás čaká na konci. Cez úzky otvor sme preliezli do siene, kde uprostred trónil Stalagnát rožňavských jaskyniarov. Je najväčší v strednej Európe, meria úctyhodných 33 metrov! Vyrastá na svojom ,,mŕtvom bratovi“ a ročne priberie neuveriteľných 200 kg. Celá sieň je opradená tajomstvami, záhadológovia v nej počujú zvláštne hlasy a psia noha do nej nikdy nevkročila.
Z jaskyne sme vyšli poriadne zablatení, ale s dobrým pocitom, že sme znova dokázali prekonať naše obavy a nabrať nové skúsenosti. Okrem nezabudnuteľných zážitkov dnes už napríklad vieme aj to, že táto jaskyňa je vzácna aj vďaka výskytu vzácneho troglobiontného chvostoskoka alebo vďaka endemickému minerálu, ktorého názov sme akosi v tom návale emócií zabudli.
Cestou domov sme sa zastavili v Mauzóleu Andrássyovcov, postavenom z vápenca a zdobenom ozajstným zlatom a verte, že ho tam nie je vôbec málo. Vnútri sa nachádzajú stĺpy zdobené kúskami mramoru snáď z celej Európy, v tichu tróni hrobka grófa a jeho manželky a vonku v záhrade je aj socha ich verného psíka Taschera. Kupola je vykladaná malými kúskami benátskeho zlata, okná sú vyzdobené ornamentmi a na celý areál dávajú pozor bedlivé oči strážnych anjelov. Nádherný slovenský Tádž Mahal!
Ďakujeme všetkým, ktorí nám umožnili nazbierať ďalšie podzemné zážitky a tešíme sa na budúce dobrodružstvá!
