Aj my môžeme prispieť k lepšej spoločnosti
Rozhovor s občianskou aktivistkou Evou Habankovou, ktorá pracuje pre Iniciatívu Inakosť v snahe o zlepšenie postavenia a inklúziu LGBTI+ ľudí na Slovensku.
Naša spoločnosť je plná inšpiratívnych ľudí a organizácií, ktoré sa ju svojou každodennou prácou snažia pretvárať k lepšiemu. Jednou z týchto organizácií je aj Iniciatíva Inakosť, ktorá združuje slovenských aktivistov a aktivistky so spoločným programom zrovnoprávnenia LGBTI+ ľudí na Slovensku. Ich víziou je „Slovensko ako krajina, v ktorej sa so všetkými zaobchádza rovnoprávne bez ohľadu na to, kým sú alebo koho milujú“. Po útoku na Zámockej v roku 2022 založili iniciatívu Ide nám o život, v ktorej spoločne vyzvali vládu aby vytvorili bezpečné prostredie pre život LGBTI+ ľudí, ich rodín a detí, a zároveň ich zrovnoprávnili s celou našou spoločnosťou. Eva Habankova, ktorá sa k iniciatíve nedávno pridala, spolu s ďalšími ľuďmi vedú okrem iného školenia vo firmách a oganizáciach o inklúzií LGBTI+ ľudí v pracovnom prostredí. Spýtala som sa jej pár otázok ohľadom jej práce v Inakosti aby som ukázala, ako aj my môžeme prispieť k lepšej spoločnosti okolo nás a čím nás pomáhanie druhým dokáže obohatiť.
-Aká je tvoja rola v rámci iniciatívy? Čo máš zvyčajne na starosti?-
V Iniciatíve Inakosť koordinujem spoluprácu s firmami a organizáciami, ktoré chcú byť aktívne v LGBTI+ téme a pomáhajú vytvárať inkluzívne pracovné prostredie pre svoje LGBTI+ zamestnanectvo.
-Čo ťa motivovalo k rozhodnutiu začať pracovať v iniciatíve?-
Bola to súhra udalostí. Po teroristickom útoku na Zámockej ulici som pomáhala koordinovať iniciatívu Ide nám o život, ktorá bola reakciou občianskej spoločnosti na nenávistný teroristický čin. V tomto období sa začali o postavenie LGBTI+ ľudí zaujímať práve zamestnávatelia, a keďže som prišla z biznisového prostredia, rozbehli sme viacero projektov v tejto oblasti. No a tak ma to chytilo, že som sa im zostala venovať.
-Bol tu nejaký silný alebo nezabudnuteľný moment/situácia, ktorá ťa počas tvojej činnosti výrazne ovplyvnila? Ak áno, aká?-
Pre mňa to bol samotný teroristický útok. Dovtedy som sa bližšie LGBTI+ komunitu v Bratislave nepoznala, problémy a zlú situáciu LGBTI+ ľudí na Slovensku som vnímala, ale nebola som v tejto téme aktívna. Tento moment bol pre mňa ale povestným prekročením červenej čiary, cez ktorú sme ako spoločnosť nemali prejsť. A hľadala som spôsob, ako svojou povestnou kvapkou prispieť k zlepšeniu situácie.
-Stretávaš sa v rámci tvojej práce s možnou kritikou od okolia? Ak áno, ako sa s tým vysporadúvaš?-
Priamo ani nie. Pohybujem sa väčšinou medzi ľuďmi, ktorí vnímajú LGBTI+ ľudí a ich situáciu podobne ako ja. Niekedy sa objavia nesúhlasné či nenávistné komentáre na internete, ale veľmi málo ľudí je schopných to povedať priamo do očí. Bolo niekoľko vzťahov, ktoré prirodzene zanikli, keď som začala robiť to, čo robím. Žijeme v komplikovanej dobe, kde LGBTI+ téma vyvoláva v ľuďoch veľmi silné emocionálne reakcie. Kritické postoje mi neprekážajú, ale vyberám si kritiku, nad ktorou sa oplatí zamýšľať, lebo posúva vpred. Nejaké dojmy či nepodložené názory filtrujem a snažím sa si ich nepripúšťať.
-Čo si najviac na tejto práci vážiš? Čo ťa motivuje pokračovať v tom, čo robíš?-
Práca o zlepšení postavenia LGBTI+ ľudí je o tom, že by sa mal každý človek v tejto krajine cítiť prijatý a v bezpečí. A to je univerzálne pre nás všetkých. Robím iba to, čo je najlepšie pre mňa, moju rodinu a všetkých naokolo. Mne to dáva takto logiku. Motiváciu a silu zotrvať často hľadám ťažko, lebo je to veľmi náročné po všetkých stránkach.
-Ako vnímaš dopad vašej práce v rámci Inakosti a celkovo zmeny, ktoré prináša? Vnímaš, že má vaša práca zmysel?-
Ja vnímam, že zmysel má. I keď spoločenská situácia sa pre LGBTI+ ľudí v posledných rokoch stále zhoršuje. No bez práce Inakosti by situácia mohla byť omnoho horšia.
-Vedela by si spomenúť konkrétny projekt, na ktorom ste pracovali/pracujete? Aký efekt zanechal?-
Mojím hlavným projektom je naučiť zamestnávateľov vytvárať inkluzívne prostredie pre LGBTI+ ľudí. Doposiaľ takmer nikto nerozmýšľal na Slovensku nad tým, že medzi nami denne pracujú LGBTI+ ľudia a my ich nevidíme. Nemajú vytvorené podmienky na to, aby mohli otvorene hovoriť o svojej orientácií či identite, aby sa cítili v bezpečí a prijatí. LGBTI+ ľudia sú neviditeľnou menšinou a my ako majoritná spoločnosť sa musíme naučiť scitlivovať samých seba, aby sme boli voči nim vnímavejší . V Iniciatíve Inakosť vzdelávame firmy a organizácie, ako také niečo robiť.
-Akým spôsobom sa vám darí zvyšovať povedomie/propagovať myšlienky iniciatívy?-
Školíme, robíme diskusie a workshopy. Organizujeme kvír Filmový festival inakosti. Okrem toho organizujeme aj odbornú konferenciu zameranú na postavenie a práva LGBTI+ ľudí. Raz ročne odovzdávame Ceny Inakosti všetkých ľuďom a projektom, ktoré sa zaslúžili o zviditeľnenie a zlepšenie postavenia LGBTI+ ľudí.
-Čo tebe osobne priniesla práca v iniciatíve? Čo si sa naučila? Máš pocit, že ťa to ako osobu niekam posunulo?-
Pre mňa to bol veľký šok. Prišla som do občianskeho sektora po mnohých rokoch práce v medzinárodných firmách. Bola to absolútna zmena vnímania. Od samotnej práce, cez ľudí až po to, ako neziskový sektor funguje. Rozšírilo mi to obzory, spoznala som veľmi veľa skvelých ľudí a zistila som, že prepájaním rôznych spoločenských sektorov vedia vznikať úžasné a zmysluplné veci.
-Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí by chceli prispieť k zlepšeniu našej spoločnosti (či už dobrovoľníctvom, aktivizmom a pod.), no často možno nemajú odvahu/ nevedia ako začať?-
Že nech neváhajú, lebo spoločnosť ich veľmi potrebuje a oni potrebujú veľmi spoločnosť. Je úplne jedno, či sa začnú angažovať v škole, pomôžu susede s nákupom, alebo si vyberú nejakú oblasť, ktorá ich zaujíma a pokúsia sa nakontaktovať na nejakú organizáciu. Nech sa zaujímajú o to, čo sa deje okolo nich, veľa čítajú a v dôležitých momentoch nezostávajú ticho. To robí najväčšie zázraky.