Autor textu: TASR
01.05.2024

EÚ20: Slovensko pred 20 rokmi vstúpilo do Európskej únie

K 15 členským štátom EÚ sa v ten istý deň okrem Slovenska pripojilo ďalších deväť krajín: Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.

Vlajka Slovenska a Európskej únie pred Národnou radou SR. FOTO TASR - Michal Svítok

Bratislava 24. apríla (TASR) – Cesta Slovenskej republiky do Európskej únie sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej SR v roku 1993. Zavŕšila sa 1. mája 2004 - bezmála 14 a pol roka od pádu železnej opony a vyše 11 rokov od osamostatnenia sa Slovenska. 

K 15 členským štátom EÚ sa v ten istý deň okrem Slovenska pripojilo ďalších deväť krajín: Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.

Projekt spoločného európskeho priestoru vznikol pôvodne 9. mája 1950. Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman vystúpil s prejavom (Schumanova deklarácia), v ktorom predstavil návrhy založené na myšlienkach Jeana Monneta, francúzskeho politika a hospodárskeho poradcu. Navrhol, aby Francúzsko a Nemecká spolková republika združili svoje zdroje uhlia a ocele do jednej organizácie, do ktorej by sa mohli zapojiť aj ostatné európske krajiny. 

Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (Zmluva o ESUO) podpísali 18. apríla 1951, účinnosť nadobudla 23. júla 1952. Uzatvorená bola na 50 rokov, čím sa líšila od nasledujúcich integračných krokov spoločenstva, ktoré už neboli časovo obmedzené.

Členmi tohto spoločenstva sa stali Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecká spolková republika a Taliansko. Vznik Európskeho spoločenstva uhlia a ocele znamenal výrazný posun na ceste prehlbovania a zintenzívnenia spolupráce medzi krajinami kontinentu. 

Európska integrácia sa ďalej výraznejšie prehĺbila podpísaním Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), ako aj Zmluvy o vzniku Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ESAE alebo Euratom). Obidva dokumenty boli podpísané v Ríme 25. marca 1957, preto sa im hovorí aj Rímske zmluvy, a obidva vstúpili do platnosti 1. januára 1958.        

Samotná Európska únia v súčasnej podobe vznikla 1. novembra 1993 po tom, ako bola v najstaršom holandskom meste Maastricht 7. februára 1992 podpísaná Zmluva o EÚ.

Príprava Slovenska na vstup do EÚ sa začala oficiálne 4. októbra 1993. Premiér Vladimír Mečiar podpísal v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ – tzv. asociačnú dohodu. Dokument zabezpečoval prechod k zóne voľného obchodu a pravidelný politický dialóg, ako aj prípravu na budúce členstvo v Únii.

Cesta Slovenska do EÚ však nebola jednoduchá. Prvý demarš EÚ prišiel do Bratislavy 23. novembra 1994 ako reakcia na povolebný vývin v SR. Únia v ňom reagovala na volebné víťazstvo HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom a vyjadrila znepokojenie nad priebehom prvého a druhého zasadnutia Národnej rady SR v noci z 3. na 4. novembra 1994, keď poslanci vládnej koalície odvolali desiatky funkcionárov v štátnych orgánoch a dosadili tam svojich nominantov.

Ďalší demarš odovzdali zástupcova EÚ premiérovi Mečiarovi 25. októbra 1995. Vyjadrili v ňom znepokojenie nad politickým spormi na Slovensku. Podľa predstaviteľov vtedajšej vládnej koalície išlo o komuniké.

O necelé dva roky, 16. júla 1997, zvolila Európska komisia ešte razantnejší postup. Oznámila, že vo svojom posudku nezaradila SR pre neplnenie politických kritérií medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ.

Obrat pre Slovensko prišiel šesť dní po parlamentných voľbách v roku 1998. EÚ ich označila za pozitívny krok k integrácii Slovenska. Voľby sa konali 25. a 26. septembra a hoci v nich s tesným náskokom zvíťazilo Mečiarovo HZDS (27 percent) pred SDK (26,33 percenta), odišlo do opozície. Dovtedajšie opozičné, proeurópsky orientované politické subjekty získali v parlamente väčšinu 93 hlasov. 

Tretieho decembra prijal Európsky parlament (EP) rezolúciu ku kandidatúre SR na vstup do EÚ. Odporúčal v nej flexibilný prístup voči SR. EP navrhol viedenskému summitu prehodnotiť situáciu na Slovensku po septembrových parlamentných voľbách a Európsku komisiu (EK) požiadal vypracovať novú správu o SR.

EK v roku 2002 oficiálne odporučila prijať SR a ďalších deväť kandidátskych krajín do EÚ v roku 2004. Na summite v Kodani dosiahli dohodu o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami. K 15 členským štátom únie sa tak mali pripojiť Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

Prezident SR Rudolf Schuster preto vypísal na 16. a 17. mája 2003 referendum o vstupe krajiny do EÚ. Referendová otázka znela: "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?". Voliči so vstupom do EÚ súhlasili a toto referendum je doteraz jediným platným v histórii SR. 

EP schválil 9. apríla 2003 prijatie SR a ďalších deviatich krajín do EÚ. Za vstup SR hlasovalo 521 poslancov, proti sa vyslovilo 21 a 25 sa zdržalo. 

Slovenská republika sa tak 1. mája 2004 stala súčasťou EÚ. V Bruseli oslavovali rozšírenie EÚ desaťtisíce ľudí. Podľa oficiálnych odhadov navštívilo Európsku štvrť v Bruseli 16.000 až 20.000 ľudí, neďaleký park 60.000 až 80.000 ľudí. Tisícky ľudí oslavovali vstup do Únie aj v uliciach Bratislavy a ďalších slovenských mestách.

Jún 2024

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
-
-
-
-
-
-
-
Napíšte nám [email protected]