Škola umeleckého priemyslu Sklenárova 7, v Bratislave je v neustálom vývoji. Uplynulý rok sa zriadilo niekoľko nových učební s novými počítačmi na grafiku a animáciu, žiaci pracujú so softvérom Adobe. Paralelne sa vyučuje aj 3d grafika s programami Blender a 3ds Max. Najnovšie aktualizácie – upgrady sú samozrejmosťou. Na škole učia významné osobnosti umenia, grafiky, reklamy a médií ako akad. mal. Igor Strinka,  akad. mal. Pavol Michalič, akad. mal. František Pohorelec, Ing. Dušan Dižo,  akad. mal. Katarína Smetanová, Mgr. art. Tomáš Roller, Mgr. Igor Adamec, akad. mal. Tatiana Károlyová a veľa daľších...

Chcel by som predstaviť jeden z odborov Školy umeleckého priemyslu, Sklenárova 7, Bratislava : Digitálnu maľbu, ktorú vedie Mgr. Barbora Mihálková. Klasickú ručnú maľbu vedie Mgr. art. Erika Miklóšová. Dlhoročným pedagógom pôvodného odboru Maľby a dekoračnej tvorby s bohatými skúsenosťami digitálnej maľby je akad. mal. František Pohorelec. Maľbu dlhé roky vyučuje Mgr. art. Vladimír Vanko.

Študijný odbor Digitálna maľba poskytuje žiakom informácie a zručnosti v oblasti digitálnych technológií, ktoré sú súčasťou kreatívneho a prezentačného procesu, kde žiaci počas štúdia pracujú s výtvarnou estetikou, psychológiou farieb, anatómiou ľudskej postavy, návrhom a vytvorením 3D  virtuálneho priestoru. Absolvent si osvojí prácu s PC s softwérmi na spracovanie 2D a 3D grafiky. Svoje uplatnenie nachádza ako ilustrátor, concept artista, grafik digitálnych médií v reklamných agentúrach a grafických štúdiách. Celý proces digitálnych technológií predchádzajú realistické a fantazijné štúdie v rôznych maliarskych, kresliarskych a materiálových realizáciách študentov, ktoré podporujú ich individuálne a autentické rozmýšľanie.
 
Novým odborom školy, ktorý bude mať tento rok prvých maturantov, je Virtuálna grafika, ktorú vedie akad. mal. Igor Strinka. Rozprával som sa s ním o maľbe, 3d grafike v programe Blender, o divadle a divadielku pre deti a aj o ekológií.

Akad. mal. Igor Strinka,  pedagóg Školy umeleckého priemyslu, Sklenárova 7, Bratislava. Pochádza z Bratislavy. Vysokoškolské štúdium absolvoval na UMPRUM v Prahe v ateliéri maľby. Od roku 2002 je pedagógom na Škole umeleckého priemyslu Sklenárova 7 v Bratislave.  Vyučuje hlavne na odbore MAĽBA a VIRTUÁLNA GRAFIKA predmety navrhovanie, technológia, prax a tiež počítačovú grafiku a 3D grafiku.

​​​​​​​
Dielo
V maľbe sa venoval asi všetkým jej druhom. Od portrétu cez krajinomaľbu až po zátišia a od monumentálnej maľby až po ilustrácie. Jeho obľúbené techniky sú od olejomaľby cez akryl až po akvarel. Ako propagačný grafik vytvoril logo SAV a logo Slovenskej armády. Ilustroval viacero detských kníh. Už za čias socialistickej totality sa prejavila aj jeho ekoochranárska aktivita ilustrovaním časopisov SZOPK a prelomového diela ochrany životného prostredia u nás, BRATISLAVA NAHLAS. Popri výtvarnom diele sa vo svojej scenáristickej tvorbe venoval veľkým celomestským realizáciám, ako boli Korunovačné hry mesta Bratislava, televíznym scenárom programov pre deti, divadelným scenárom pre bábkové divadlo, v rokoch 2005, 2010, 2015 školským výročným predstaveniam: Patália, Hviezda Európy a Fifty -fifty.
 
- Pán Strinka, priznám sa, keď som mal možnosť nahliadnuť do Vašej výtvarnej a ilustračnej tvorby na vašej webstránke Stromka (webnode.sk), zostal som očarený. Ten umelecký rukopis, ktorý používate sa opiera o starých majstrov Caravaggia, renesančných až stredovekých maliarov, je úplne jedinečný. Vyžaruje z neho akýsi pokoj a harmónia, čo v dnešnom uponáhľanom a občas aj povrchnom svete, je veľmi vzácne. Mohli by ste sa k tomu vyjadriť? -
 
Sám by som od seba očakával, že odpoviem v duchu otázky, teda tak, aby som nenarušil ilúziu toho čarovného vznešeného vyznenia éterického pokoja v umení a na duši, ale priznám sám sebe, že vždy bol mojim filozofickým motívom tvorby strach. Bál som sa a skrýval za kreslenie a maľovanie. Maľovanie vyzeralo neškodne a dalo sa prečkať do ďalšieho konfliktu s čímkoľvek a s kýmkoľvek. Tak to bolo v detstve a s pribúdajúcimi rokmi som musel na sebe pracovať, aby mi bolo dovolené si túto skrýšu zachovať. Keďže som sa bál a nechcel ísť na 2 roky na vojnu, ako bolo predpísané v dobách socializmu, musel som ísť na vysokú školu. Skúsil som umenie, teda maľbu. Keďže za komunistov bolo zakázané maľovať prakticky čokoľvek lebo to mohlo niečo pripomínať, maľovali sa potrubia, také ropovodné obrazy. Môj pedagóg zo strednej školy, profesor R. Fila, bol extra trieda v maľovaní potrubí, dokázal v nich objaviť tajomno univerza. Iní výtvarníci maľovali za socializmu potrubia ako potrubia len tak zo strachu, že by namaľovali NIEČO! A NIEČO sa nesmelo. Na škole v Prahe ma podozrievali z náboženskej viery, čo bolo extra nepríjemné, ale nechali ma doštudovať - domaľovať. Keď som chcel aj po škole naďalej maľovať, musel som vystrašený predstierať, že maľovať viem. Po Nežnej revolúcii prišla nová doba a všetci predstierali, že všetko vedia. Privatizovalo sa a predstierala sa iná minulosť. Ja som sa len hral na umelca a celkom mi to šlo.

- Vaša poézia v knihe Jantárová cesta rozprávok je prekrásna a jej výtvarné stvárnenie je unikátne. Chceli by ste nám opísať inšpiračné zdroje, a aký bol váš umelecký zámer a historické pozadie jej vzniku? -
 
Okrem toho, že sa bojím o seba, mám aj značný strach o kultúru Slovenska. Je to krajina, ktorá si vychovala rozprávkový národ Dobšinského, ale ten národ sa stále musí skrývať a tváriť sa poslušne k iným, svalnatejším kultúram. Tých niekoľko odvážnych v dejinách Slovenska som si všimol a zakomponoval do obrazu. Skryl som za nich svoj strach pred otvárajúcim sa svetom. Obraz Bratislavská rozprávka je o mojich hrôzach z kráľov korunovaných v meste. V 90. rokoch som bol totiž organizátor a scenárista a režisér korunovačných hier v Bratislave. Samozrejme, že by som na to nemal odvahu, keby v mojom okolí neboli herci a herečky, a akosi som sa do toho pustil a mal som strach s tým prestať. Súčasne sme každý rok naštudovali iného kráľa a inú dobu a zdesení sme postupne premenili oslavu moci monarchie radšej na detské hry.

- Ako uvádzate vo svojom životopise, maľbu ste študoval na UMPRUM v Prahe. U koho ste bol v ateliéri a na ktorú osobnosť z vašich štúdií rád spomínate? -
 
Bol to zázrak, že si moje práce všimol profesor na maľbe Quido Fojtík a vyhlásil, že on si ma nedá a postaral sa, aby som uňho študoval a aj doštudoval, hoci som bol zmätený a stratený, v Prahe som nenašiel vlastne žiadne záchytné body. Ako som spomínal, nesmelo sa maľovať NIEČO a ja som nevedel maľovať neškodné a nerušivé NIČ. Ako v každom kolektíve, a to už bude pôsobiť naozaj smiešne, ale aj v ateliéri na UMPRUM vládla šikana. Na dezorientovaného vystrašeného Slováka to pôsobilo tragicky. Oporu som našiel v niekoľkých spolužiakoch, ktorí neboli „pražáci“. Oproti „pražákom“ sme mali tú výhodu, že sme sa nemuseli tváriť ako páni tvorstva a mohli sme byť krehkí. Menujem: Tomáš Čepek, Radim Hanke, Ondrej Slivka, Ondrej Rudavský, Dominika Paštéková...

- Na škole ŠUP Sklenárova ste vedúcim odboru Virtuálna grafika. Mal som možnosť byť s vami na Dni otvorených dverí a vysvetľovali ste rodičom aj žiakom základných škôl uchádzajúcich sa o štúdium virtuálnej grafiky z čoho tento odbor pozostáva. V programe Blender, ktorý je zdarma a je v podstate dnes veľmi populárny medzi 3d grafikmi, sa dá robiť takmer všetko. Mohli by ste nám ho priblížiť? -
 
Umelec a počítačový program? Zo strachu, že sa človek maľovaním neuživí, som začal skúšať prácu na PC. Ale to bolo naozaj dávno. Vždy bolo treba niečo iné a nové a tak život maliara naučí aj 3D grafiku. Naozaj nezávidím dnešným študentom, že musia zvládnuť veci, v podstate za 2 roky, ktoré som sa ja postupne učil 30 rokov. Viem sa vcítiť do ich frustrácie. No našťastie aj tá 3D grafika sa dnes robí trochu intuitívnejšie ako kedysi. Virtuálna grafika je vrcholom PC grafiky, hlavne čo sa týka šírky záberu od modelovania, textúrovania cez animovanie, strih filmu až po zázraky kľúčovania a motion trackingu. VFX experti musia mať prehľad vo všetkom, nesmú sa báť ničoho a všetko vyriešiť. A to hovorí ten najvystrašenejší na škole.

- Aké majú absolventi Virtuálnej grafiky uplatnenie v praxi a v ďalšom štúdiu? -
Doba sa mení stále rýchlejšie. Aby filmári stihli zaznamenať dobu, musia si pomáhať virtuálnou realitou. A tu je práve to uplatnenie v praxi. Chcel by som povedať, že kto sa nebojí, tomu sú dvere otvorené. Ale je to presne naopak: kto sa bojí, ten sa snaží v tom kolotoči zachrániť a uplatniť. Kto má strach, ten nemá iné východisko len sa naučiť virtuálnu grafiku. 

- Tento rok maturujú študenti Virtuálnej grafiky po prvý krát. Aké bude zameranie praktickej aj teoretickej maturitnej skúšky? Lebo Virtuálna grafika má pomerne veľký záber od filmových trikov až po počítačové hry… -

Maturant je vlastne dospelý človek a preto sa na maturitnej skúške neskúša, ale ako so seberovným sa s ním diskutuje. O čom? Aby nám starším poradil čo bude zajtra, aby sme sa zajtrajška tak nebáli. Naši maturanti poznajú mobily od škôlky, hrajú PC-hry od základnej školy, 3D grafiku sa učia na strednej škole. Veď to všetko ma zastihlo až po tridsiatke. Keď som sa zoznámil s Blenderom, mal som vyše 40. A dnes v ňom riešim tvorbu plagátov, animácie, strih videa a všemožné zázraky VFX a fyzikálnych simulácií. Oni to musia vedieť už na maturite.
 
- Okrem výtvarnej, ilustračnej a grafickej tvorby ste aj divadelník: herec, kostymér, scénograf, režisér aj scenárista divadelných hier. Prosím, porozprávajte nám viac o vašich divadelných hrách, ktoré ste realizovali? -
​​​​​​​
Venujem sa hlavne divadlu pre deti. V Mikulášovom sprievode som niekedy čert, inokedy anjel a ako starnem, tak hlavne Mikuláš. Niektoré deti sa boja, iné sa tvária drzo a odvážne. Asi už vedia ako som na tom ja.

- Zaujal ma tiež originálny plagát k vašej divadelnej hre SVET BEZ MIEST LEN LES na počesť 250. výročia narodenia ochrancu prírodu Jozefa Dekreta... -
 
Je to hra o záchrancovi lesov na Horehroní. Naša krajina si nás vychovávala a dodnes nám dáva stále všetko a my si nevšímame ako sa nás už bojí. Prerástli sme jej cez hlavu a sme nenásytní. Šikanujeme ju a oberáme o krehkosť. Nebude mať inú možnosť len že sa premení na skalu. A potom nám už nedá nič zo svojej nehy.

- Ako si predstavujete odbor Virtuálna grafika, kam by ste ho chcel nasmerovať? Myslíte, že v počítači sa dá vytvoriť niečo tak krásne, ako tvoríte na svojich maľbách a ilustráciách? -

Virtuálna grafika je ako mimikry v prírode. Šelmy sa zakrádajú, aby ich obeť nezbadala a neušla, maskujú sa, aby mohli vo vhodnom okamžiku zaútočiť. Tí slabší sa zas maskujú, aby prežili. Virtuálnou grafikou maskujeme realitu a šetríme sily a zdroje na stále veľkolepejšie ilúzie. 
 
- Súčasná mladá generácia zažila pomerne zložité situácie, počas pandémie Covid, počas pretrvávajúcej vojny u našich susedov na Ukrajine. Preto je úlohou školy aj odboru, ktorý vediete, deti v istom zmysle zahojiť a upokojiť a pomocou kreativity aj usmerniť nielen profesionálne ale aj výchovne? -

Dospelí málo myslia na deti, keby to mysleli vážne, tak sa nedeje to o čom je reč. V tomto sú dospelí naozaj na smiech. A humor je najpevnejším mostom ponad tragédie ľudstva.
 
- Vaša súčinnosť v oblasti ochrany životného prostredia je vašim inšpiračným zdrojom pre divadlo aj výtvarné umenie. Je to aj Váš odkaz pre mladých študentov virtuálnej grafiky, aby aktívne túto oblasť napĺňali? -
​​​​​​​
V minulosti sme už veľa razy zničili naše lesy. V Európe nám naše lesy dnes závidia, lebo sami si ich pred sebou neochránili. My ich usilovne vyvážame, aby sme nezaostávali v technológiách, ktoré lesy pohlcujú. Lenže virtuálne lesy nevytvoria domov ani kyslík. Ostáva mi iba povedať, že som dospelý a mal by som byť zodpovedný, mal by som ísť príkladom a vyslať do budúcna signály. Takže už nebudem ďalej odpovedať, vypnem počítač a zhasnem!
 
 
...ďakujem za úprimný rozhovor a nádherné obrazy.
 
Ján Slovák