Putujeme po Slovensku: Návšteva obce Alekšince
Alekšince sú malebnou obcou, ležiacou v okrese Nitra.
Alekšince sú malebnou obcou, ležiacou v okrese Nitra. Cez obec tečie potok Andač, vlievajúci sa do potoka Radošinka, ktorý sa ďalej vlieva do rieky Nitry.
Archeologické nálezy dokladajú osídlenie územia Alekšiniec už od staršej doby kamennej. Prvá písomná zmienka však pochádza až z roku 1156. Z orientačnej tabule obce sa turista dozvedá, že Alekšince sa rozprestierajú v údoliach a kopcoch na juhozápadnom okraji Nitrianskej sprašovej pahorkatiny. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156. Medzi dedinami Nitrianskeho arcidiakonátu sa spomína, ako „ villa Alexu“ - dnešné Alekšince. Darovacia listina kráľa Ladislava IV. Kumánskeho z roku 1275 uvádza, že prvým svetským majiteľom Alekšiniec bol rytier Deuse, ktorý zahynul počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. ...
Z rokov 1773 - 1808 poznáme viacero pomenovaní Alekšiniec. V úradnej korešpondencii sa označovali najmä pomaďarčeným pojmom Elecske ( aj Elecschke), ale prevaha slovenského obyvateľstva si vynútila používanie slovenského názvu Alaxinetz alebo Alaxincze (1773) Alaxince (1786), Alakssince (1808).
Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Z obecnej kroniky sa dozvedáme podrobnosti o alekšinskom kroji:
,,Chlapi nosili konopné košele a gate. Košele mali široké, vyšívané rukávy, pod krkom uväzovali sa červenou šnúrkou. Gate boli široké, pri spodku krížikmi vyšívané a vystrapcované. Obúvali si čižmy, alebo pantofle. Vo sviatok nosili súkenné, čiernou šnúrou vyšívané, úzke nohavice. Výšivka na rukávoch bola biela, žltá, čierna a červená. Na košeľu obliekali si damaškový praceľ. Pod hrdlo si viazali červenú mašľu. V zime si na košeľu obliekali krátke kabátce, z toho istého súkna, ako nohavice. Naq kabátcoch nosili haleny, a to zámožnejší čierne, chudobnejší biele. Čierne volali sa kuby a siahali pod kolená. V zime obúvali si zhýnačky, čiže kordovánky. Klobúčik bol malý a plytký, s jedným až troma žerávovými perami. Tri perá mohli nosiť len tí, ktorí dajako vynikali, napríklad, keď vydržali najdlhšie tancovať, keď premohli mládencov z prespoľnej obce v zápolení ,,za pasy“ a podobne. Ženský kroj mal konopný rubáš, na ktorý si obliekali dve až štyri biele, škrobené bočnice. Na bočnice uväzovali sukňu, vpredu nezošitú. Sukne boli z tenších, vlnených, alebo hodvábnych látok, ozdobené krajkami a úzkymi stužkami. Na sukňu si viazali širokú zásteru, na bokoch nazbieranú. Boky z modrého plátna, glotu, alebo listeru. Dolný okraj a bočné strany boli pestro vyšívané. Rukávce boli biele, pruceľ z červeného damašku. Nákrčný obojok bol zlatom vyšívaný a zdobený čipkou. Na nohách nosili ženy čižmy, dievky topánky. ...“ ,,Chlapi nosili konopné košele a gate. Košele mali široké, vyšívané rukávy, pod krkom uväzovali sa červenou šnúrkou. Gate boli široké, pri spodku krížikmi vyšívané a vystrapcované. Obúvali si čižmy, alebo pantofle. Vo sviatok nosili súkenné, čiernou šnúrou vyšívané, úzke nohavice. Výšivka na rukávoch bola biela, žltá, čierna a červená. Na košeľu obliekali si damaškový praceľ. Pod hrdlo si viazali červenú mašľu. V zime si na košeľu obliekali krátke kabátce, z toho istého súkna, ako nohavice. Naq kabátcoch nosili haleny, a to zámožnejší čierne, chudobnejší biele. Čierne volali sa kuby a siahali pod kolená. V zime obúvali si zhýnačky, čiže kordovánky. Klobúčik bol malý a plytký, s jedným až troma žerávovými perami. Tri perá mohli nosiť len tí, ktorí dajako vynikali, napríklad, keď vydržali najdlhšie tancovať, keď premohli mládencov z prespoľnej obce v zápolení ,,za pasy“ a podobne. Ženský kroj mal konopný rubáš, na ktorý si obliekali dve až štyri biele, škrobené bočnice. Na bočnice uväzovali sukňu, vpredu nezošitú. Sukne boli z tenších, vlnených, alebo hodvábnych látok, ozdobené krajkami a úzkymi stužkami. Na sukňu si viazali širokú zásteru, na bokoch nazbieranú. Boky z modrého plátna, glotu, alebo listeru. Dolný okraj a bočné strany boli pestro vyšívané. Rukávce boli biele, pruceľ z červeného damašku. Nákrčný obojok bol zlatom vyšívaný a zdobený čipkou. Na nohách nosili ženy čižmy, dievky topánky. ...“
Históriu Alekšiniec dotvárajú aj archeologické nálezy. V roku 1972 tu boli nájdené mince, ktoré patria medzi najcennejšie nálezy obdobia novoveku. V hlinenej nádobe ukrytej pod zemou bolo uložených 70 mincí. Boli tam nemecké 2/3 toliare z rokov 1674 až 1691. Poklad bol uložený do SNM v Bratislave.
Dominantou obce je kostol sv. Anny, matky Panny Márie . Kostol stojí na mieste kaplnky, postavenej v roku 1802. V roku 1939 bola kaplnka rozšírená o bočnú loď podľa návrhov architekta Ľ. Tersztyánskeho. Ďalšie rozšírenie kostola bolo uskutočnené v roku 1959.
Použité zdroje:
Informačná tabuľa obce
Obecná kronika: Documents/Alekšince%20kronika
http://www.pamiatkynaslovensku.sk/aleksince-kostol-sv-anny
Foto: Helena Rusnáková, 2O19