Z. Popovičová Sedláčková: Aj nespisovná slovenčina je príťažlivá

Ilustračná snímka. FOTO TASR

Bratislava 13. marca (Teraz.sk/Elena Halačová) - Vysokoškolskí študenti majú veľký problém porozumieť odbornejšiemu textu, v e-maili pre vyučujúceho používajú emotikony, akoby "chatovali" s kamarátmi a neovládajú citovanie a parafrázovanie textu. Ako je to s využívaním umelej inteligencie pri písaní prác alebo čo znamená pojem "vašizmus" povedala v rozhovore pre Teraz.sk Mgr. Zuzana Popovičová Sedláčková, PhD. z Katedry slovenského jazyka a teórie komunikácie Univerzity Komenského v Bratislave.

-Ako pedagóg pôsobíte na Univerzite Komenského viac ako desať rokov. Zmenila sa za ten čas úroveň slovenského jazyka, s ktorou študenti pracujú? Aké zmeny pozorujete?-
Áno, v súčasnosti vnímam isté rozdiely. Nachádzam ich jednak v osobnej zaangažovanosti študentov a v ich túžbe študovať vybraný odbor, ktorému by sa chceli v budúcnosti venovať, jednak v príprave, ktorú dostali na základnej a strednej škole. Keď som na univerzite začínala, takmer všetci študenti prichádzali z osemročných gymnázií a rozdiely medzi študentmi neboli také výrazné ako dnes, pretože ich poznatky boli zväčša vyvážené.

Dnes sa medzi našimi študentmi nachádza aj početnejšie zastúpenie absolventov odborných stredných škôl. Tým nechcem povedať, že by títo študenti mali automaticky horšie výsledky, len možno majú z dôvodu menšieho počtu hodín slovenského jazyka na strednej škole ťažší rozbeh. Na druhej strane, aj medzi gymnáziami a ich absolventmi sú nemalé rozdiely.

V každom prípade, predpoklad na univerzitné štúdium je často individuálnou dispozíciou jednotlivca. Veľmi sa teším zo študentov, ktorí sú ochotní na sebe pracovať a prípadnú kritiku z mojej strany sa snažia zužitkovať, prípadne o nej diskutovať. Horšie sa pracuje s ľuďmi, ktorí majú tendenciu vypracovať iba nevyhnutné minimum a vysokoškolské štúdium hodnotia iba na základe toho, či ich to bavilo alebo nie. Na zábavu sú primárne iné inštitúcie, univerzitné štúdium by malo byť hlavne o osobnom raste a zodpovednosti k sebe samému a svojmu okoliu.

-S čím majú študenti najčastejšie problémy?-
Ak by som sa mala vyjadriť k najčastejším problémom, ktoré aktuálne vnímam medzi študentmi našej katedry, vypichla by som enormný problém s čítaním a hlavne porozumením súvislého odbornejšieho textu. Príprava na semináre si neraz vyžaduje samoštúdium, a keď majú prečítať desať, dvadsať strán odborného textu, vyčerpáva ich to. A tých desať strán musia prečítať často nie na jeden, ale na viac predmetov, ktoré majú v danom týždni semestra. Následne sa študenti domáhajú zjednodušenia tohto prístupu, prípadne ho vnímajú kriticky, pretože nadobudnú pocit, že získavajú iba teoretické vedomosti. Žiaľ, neuvedomujú si, že ak majú odborne rásť, budovať si vlastný názor na javy v danom odbore, nemôžu sa zastaviť na poznatkoch zo strednej školy. Veď ako chcú uchopiť problémy z praxe, keď nevedia problém ani identifikovať? Ako chcú argumentovať na úrovni, keď nepoznajú žiadne hodnoverné fakty?


Najnezdvorilejší mail je prázdny


-Každá nová generácia jazyk mení, vnáša do neho nové prvky. Čo prináša do slovenského jazyka aktuálna generácia študentov?-
Zmeny sú v spontánnych prejavoch a aj v písaných textoch. Určite mnohí používatelia jazyka zachytili v reči či písaných textoch mnohé anglicizmy, slangizmy, neologizmy, ale aj vyjadrovanie, ktoré je zavádzajúce, manipulatívne až vulgárne. Ak by som však mala upozorniť na niečo osobité, čo som si všimla v nadväznosti na našich študentov, povedala by som, že mnohí nevedia napísať e-mail svojmu vyučujúcemu. Nemám na mysli technickú stránku odoslania elektronickej komunikácie, ale skôr kultivovanosť a vhodnosť konkrétneho mailu.

V dobe, keď sa mnohé veci vybavujú práve elektronickou formou, je to o to zarážajúcejšie. K takýmto situáciám radím nevhodné oslovenie, prípadne chýbajúce oslovenie. Študenti – najmä nižších ročníkov – nás často nevedia osloviť, čo sa prenáša aj do mejlovej komunikácie. Zabúdajú na to, že na univerzite existuje úzus oslovovať vyučujúcich titulmi, teda napríklad "Vážená pani docentka", eventuálne aj "Dobrý deň, pán profesor". Pozdravy typu "Zdravím!", "Dobrý!" namiesto oslovenia, podobne aj nevhodne zvolené oslovenia ako napríklad "Pani učiteľka", "Dobrý deň, pani Nováková" (pričom pani Nováková je napríklad vysokoškolská profesorka) sú medzi členmi akademickej obce, do ktorej patria aj študenti, tými menej šťastnými voľbami. Ak vieme, komu píšeme, stáva sa voľba správneho oslovenia adresáta e-mailu nevyhnutnou zručnosťou.

Azda najnezdvorilejšou verziou e-mailu je správa, v ktorej nie je nič napísané. Správa obsahuje iba prílohu. Tieto typy správ dostávame najčastejšie vtedy, keď študenti odovzdávajú nejaký text na hodnotenie (napr. seminárnu prácu). Jedna moja kolegyňa má na takúto situáciu krásnu analógiu. Ak sa na tom obe strany vyslovene nedohodnú, tak poslať prílohu bez textu v tele mejlu je podobné tomu, keď človek bez zaklopania a pozdravu vtrhne do kancelárie iného človeka, šmarí mu papier na stôl a následne zabuchne za sebou dvere.

Okrem prípadov, v ktorých som upozorňovala viac na vhodnosť slov a určitú kultivovanosť a zdvorilosť, je v správach prítomná aj jednoslabičnosť slov na začiatku viet. Registrujem najmä atypický slovosled alebo začiatok vety so "sa" alebo "som" (sa chcem ospravedlniť, som zabudol, som odovzdala).

-Ako vnímate používanie emotikonov?-
Niekedy ma v e-mailoch prekvapí, inokedy pobaví aj prítomnosť "smajlíkov“. Možno je to vekovým rozdielom medzi mnou a študentmi, ale v akademickej sfére vnímam tento trend s rozpakmi. Nepopieram, že sama niekedy vložím do správy pre študenta "smajlíka”, ale len vtedy, ak ide o študenta, s ktorým som v častom kontakte a spolupracujeme napríklad na záverečnej práci. Ale ak študenta zatiaľ nepoznám, prípadne sa mi ospravedlňuje, že nepríde na seminár, použitie "smajlíka” by som zvážila. A to nehovorím ešte o zelených emotikonoch znázorňujúcich nevoľnosť...

Ďalším častým neduhom zo strany študentov je "neodhadnutie žánru", v dôsledku čoho neviem spoľahlivo rozlúštiť zámer e-mailovej správy. Pred časom mi prišiel e-mail v znení "Dobrý deň, mešká mi vlak." Nič viac. Je to pokus študenta o akési ospravedlnenie, že nepríde na hodinu? Prečo mám vlastne disponovať informáciou o meškaní vlakov? Čo z nej pre mňa plynie?

Za zmienku stojí aj neodhadnutie výberu slov. Študent sa azda na mňa obracia s prosbou, ale vetu "žiadam vás, aby ste mi poslali literatúru", som ako zdvorilú prosbu neinterpretovala. Sloveso "žiadam" pôsobí veľmi nástojčivo a v tomto prípade nezdvorilo. Spojenie "prosím vás" alebo "chcela by som vás poprosiť" je omnoho vhodnejšie.


Pravopis, štylizácia a "vašizmus"


-Pozorujete vyššiu chybovosť v gramatike alebo pri štylizácii textu?-
Väčšinou je to prepojené. Pravopis majú študenti ako-tak zvládnutý. Samozrejme, vyskytnú sa aj problémové javy. Písanie veľkých písmen či skloňovanie nových slov je niekedy diskutabilné, najmä ak sa týka veľmi špecifických vecí, napríklad perifrastických pomenovaní. To sú metaforické pomenovania určitých geografických objektov, napríklad "krajina vychádzajúceho slnka". Niekedy nastanú aj také situácie, že sama zapochybujem, konkrétny jav riešiť. Potom hľadáme ďalšie informácie a diskutujeme aj v iných kruhoch o najvhodnejšom riešení.

Pokiaľ ide o gramatiku, študentom robí problémy viacero vecí. Napríklad pri tvorbe súvetí sa nevedia rozhodnúť, kedy je vhodnejšie použiť pri spájaní viet "keď" a kedy zas "kedy". Obe slová sa totiž používajú pri pripájaní viet, ale "keď" je spojka a "kedy" je opytovacie zámeno, ktoré môže byť použité v určitých situáciách aj ako spájací výraz. "Keď" je podraďovacia spojka s časovým významom, čo môžeme ilustrovať napríklad na vete: "Narodil sa v deň, keď si naša obec pripomínala sté výročie založenia." Podoba "Narodil sa v deň, kedy si naša obec pripomínala sté výročie založenia." nie je korektná. Rozdiel medzi použitím slov je dobre vidieť aj vtedy, keď zámeno "kedy" použijeme v otázke: "Kedy sa narodil? Keď obec oslavovala sté výročie." Teda v konkrétny deň a rok.

-Je cítiť vplyv cudzích jazykov?-
Javom, ktorý si v poslednom období viac všímam, je – ako to raz vtipne nazval kolega v rámci priateľskej diskusie – vašizmus. Hoci nejde v žiadnom prípade o oficiálny termín, výraz naznačuje hlavnú pointu tejto tendencie, ktorá spočíva v nadmernom používaní zámen, a to najmä tých privlastňovacích (môj, náš, váš a pod.). Napríklad vo vete "Ak chcete, aby bola vaša práca ocenená, dajte do vašej prezentácie všetko." by som upozornila na použitie spojenia "vaša práca" a "vaša prezentácia". Prvé spojenie "vaša práca" je možné akceptovať s tým, že hovoriaci zrejme cítil potrebu zdôrazniť dôležitosť práce adresáta. Ale druhé použitie zámena "vaša" (vaša prezentácia) v tej istej vete už nie je nevyhnutné a je nadbytočné. Domnievam sa, že tento aspekt slovenských textov má na svedomí najmä vplyv angličtiny.

Ďalším "trendom" v prácach študentov je originálne používanie slova "avšak". "Avšak" je spojka, ktorá je synonymná so spojkou ale. Má však knižný ráz a možno to je dôvod, prečo dochádza k jej nesprávnemu používaniu. Študenti "avšak" neraz umiestnia na začiatok vety, za výrazom doplnia čiarku a následne ďalej pokračujú v tvorbe vety. Jeden z mnohých príkladov je napríklad tento: "Avšak, riešenie situácie je neefektívne."

Osobitnou kapitolou je používanie predložiek. Veľmi často robia študenti gramatické chyby pri používaní predložky "pre". Napríklad veta "To je pre dnes všetko." je nesprávna, správne má byť "To je nadnes všetko." Zároveň podotýkam, že "nadnes" je príslovka a píše sa spolu. Podobne aj predložka "pre" v spojení "módny trend pre rok 2024" by mala byť nahradená predložkou "na" (na rok 2004).


-Aké problémy vznikajú pri tvorbe textov?
Pre mnohých študentov je ťažkým orieškom napísanie rozsiahlejšieho súvislého textu. Hlavnými nepriateľmi sú v takomto prípade najmä rýchlosť a stručnosť vyjadrovania študentov, ktorá sa v textoch vyskytuje často na úkor zrozumiteľnosti, potom aj neprepájanie jednotlivých častí textu či nerozpracovanie východiskovej myšlienky a výrazné odbočenie od témy.

Niekedy, keď majú študenti napísať súvislejší text, používajú nelogické slovné spojenia. Hovorí sa, že tvorivosti sa medze nekladú a my ich podporujeme, aby boli tvoriví. Ale niekedy spájajú slová takým spôsobom, že v texte práve táto atypickosť nemusí byť vítaná. Často sa to stáva v bakalárskych prácach. Študenti chcú, aby text pôsobil odborne, snažia sa určitým spôsobom pozdvihnúť úroveň svojho prejavu, no nie vždy sa to podarí. Príkladom je situácia, keď autor textu spojí slová domáceho a cudzieho pôvodu, pričom tieto slová sú synonymné. Z mnohých prípadov si spomínam na "sociálno-spoločenské otázky", pričom "sociálny" aj "spoločenský" hodnotím ako synonymá a takéto spojenie je podľa mňa neefektívne. Podobne aj "morfológia ako jazykovedná a lingvistická disciplína".


Umelá inteligencia


-V poslednom čase si študenti pri písaní práce pomáhajú aj umelou inteligenciou. Keď čítate prácu, viete zistiť, či ju pri tvorbe textu využili?-
Neviem zistiť, či použili umelú inteligenciu. Istým signálom však môže byť práve zvláštnosť textu (gramatické nezrovnalosti, slovosled, atypické spojenia slov alebo prirovnania). V takomto prípade sa pýtam sama seba, či študent, ktorý je talentovaný, nevidí tieto nezrovnalosti a prečo má potrebu podpísať sa pod takýto brak. Inokedy je zas evidentné, že text je lepší, než hovorený prejav konkrétneho študenta. Myslím teraz na študentov, ktorí majú jazykovú bariéru a slovenčina nie je ich rodný jazyk. Iste, sú typy ľudí, ktorým sa lepšie vyjadruje písomne ako ústne. Keď však počas osobných stretnutí vidím, že má študent problémy s istým jazykovým javom a aj jeho slovná zásoba je obmedzená, no a potom v písanom texte všetky problémy zázračne zmiznú a pribudnú kvetnaté vyjadrenia, naozaj to vyznieva tak, akoby prácu vytvorila umelá inteligencia.

-Konfrontujete ich, keď máte podozrenie, že písali prácu s pomocou umelej inteligencie?-
Zatiaľ na to nemáme adekvátne páky. Pripravujú sa však pravidlá, ktoré budú regulovať prácu s umelou inteligenciou a etiku jej citovania. V tejto chvíli si neviem dobre predstaviť, ako to bude fungovať. Dôležitá otázka však je, či sú databázy, z ktorých čerpá umelá inteligencia, naplnené kvalitnými textami. Nekritickým využívaním až zneužívaním umelej inteligencie študenti škodia sami sebe, v podstate sa nič nenaučia. Dostanú síce hodnotenie práce, ktorú možno ani nepísali a možno nad jej opravou strávim viac času ako oni. V poslednej dobe sa mi osvedčil akýsi systém recyklácie. Texty od študentov si odkladám a po určitej dobe im ich vrátim so zadaním, aby urobili korektúru textu. A tak si prácne opravujú to, čo mi sami dávnejšie predložili.


Nemôžeme všetci rozprávať rovnako a bezchybne


-Vnímate štylizáciu textu iba v písaných prácach, alebo aj keď študenti odpovedajú ústne, napríklad na skúške? Tolerujete, ak je nesprávna?-
Tolerujem. Nemôžeme všetci rozprávať rovnako a absolútne bezchybne. Aj chyby či iné špecifiká sú dobré, pretože naznačujú individualitu človeka, jeho osobný rast, ale aj jeho vnímanie zmien v jazyku. To, ako sa rozprávajú doma alebo s kamarátmi, je výsostne v ich réžii. Aj spontánna, nespisovná slovenčina je svojím spôsobom príťažlivá. Dôležité je však aj niečo ďalšie a prízvukujem to aj svojim študentom. Nevyhnutné je odhadnúť komunikačnú situáciu, v ktorej sa ocitli, a rešpektovať aj komunikačného partnera. Myslím si, že ak majú záujem, postupne túto kompetenciu nadobudne väčšina z nich. Študenti v prvom ročníku sú zväčša pri skúške neistí, oporu hľadajú v naučených poučkách a robí im ťažkosti vyjadriť sa vlastnými slovami. Pre obe strany je povzbudivé, ak sa táto neistota počas ďalších rokov stráca.

-Špecifickou oblasťou jazyka je slang. Používajú ho študenti pri diskusii na hodine alebo pri ústnej skúške?-
Používajú, ale v menšej miere. Sem-tam niečo zaznie. Omnoho širšiu paletu výrazov možno zachytiť na múriku pred našou fakultou. Stačí si otvoriť na jar alebo cez leto okno týmto smerom a počujem všeličo možné. Takže aspoň približne viem, ako sa rozprávajú vo voľnom čase. Ak by som mala byť úprimná, aj ja niekedy používam na hodinách slang alebo subštandardné slová, ale väčšinou z pragmatických dôvodov, napríklad aby som si získala ich pozornosť, uvoľnila atmosféru. Alebo ich provokujem, aby uvažovali o vhodnosti a nevhodnosti konkrétneho výrazu v danej situácii.

-Postrachom žiakov základnej školy sú tradične diktáty. Skúšali ste niekedy napísať diktát aj s vysokoškolskými študentmi?-
Tento rok nie, ale v minulosti som diktáty študentom dávala. Túto aktivitu som si totiž vyhradila v rámci predmetu, ktorý už momentálne neučím. Viem však o kolegovi, ktorý po mne daný predmet prebral a chystá sa pokračovať v tejto tradícii. Aktuálne dávam prednosť korektúram. Ako som spomínala už skôr, buď si študenti opravujú chyby sami po sebe, alebo po spolužiakovi, ktorý má rovnaký študijný odbor.

-Pri písaní prác používajú študenti odbornú literatúru, z ktorej text citujú alebo ho parafrázujú. Postupujú pri práci s externými zdrojmi správne? Vedia citovať, parafrázovať?-
Majú s tým obrovský problém, hoci česť výnimkám. Bakalárska práca v treťom ročníku je pre mnohých študentov prvým väčším odborným textom. Samozrejme, písali už seminárne práce, ale bakalárska práca je pre nich prvá veľká záťaž. Zvyčajne sa zdráhajú do textu vložiť vlastnú myšlienku. Potom len vrstvia citáty a parafrázy odborníkov pekne za sebou, ale vlastná reflexia získaných poznatkov je minimálna. Na našej katedre takéto práce vnímame ako menej kvalitné. Oceníme síce to, že študent našiel relevantné zdroje k téme, ale paradoxne už s nimi nevie ďalej pracovať. Vyspelosť študenta spočíva aj v tom, že dokáže text podať vlastnými slovami a na primeranej odbornej úrovni. Na primeranej odbornej úrovni zdôrazňujem preto, lebo sa stretávame aj s takými situáciami, keď sa študent adekvátne vyjadriť skrátka nedokáže. Práca je potom nekonzistentná, štylisticky nevyvážená, čo vidieť najmä vtedy, keď sa strieda vlastný text autora s prevzatými cudzími myšlienkami. Zložité súvetia s termínmi sa totiž striedajú s neprimeraným komentárom, pozostávajúcim z holých, úsečných viet, nedokončených myšlienok, často aj bez vhodnej spájacej vety, ktorá by jednotlivé časti prepojila.

-S ktorými typmi textu majú študenti najväčšie problémy?-
To je individuálne. Podaktorí sú veľmi tvoriví a keď im dám napísať text bez striktne stanovenej témy a žánru, teda voľnejšie postavený, napíšu to dobre. Ale keď majú tí istí študenti napísať vedecký text, napríklad bakalársku alebo seminárnu prácu na odbornú tému, predstavuje to pre nich problém. A naopak, sú ľudia, ktorí nemajú problém napísať text na odbornú tému, ale keď majú byť kreatívni a vytvoriť niečo originálne, zlyhávajú.