Putujeme po Slovensku: Návšteva mesta Vráble
Mesto s bohatou históriou
Bratislava 12.01.2024 (Skolske.sk)
Mesto Vráble sa nachádza v severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, v časti Žitavská pahorkatina na strednom Požitaví, 20 km juhovýchodne od Nitry. V prvej písomnej zmienke z roku 1265 sa Vráble spomínajú ako Verebel.
V 13. storočí boli Vráble známym trhovým miestom. V tomto období obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. Okolo polovice 16. storočia mali Vráble charakter zemepanského mestečka. Veľký význam nadobudlo mesto Vráble v čase protitureckých bojov , kedy boli dôležitým oporným bodom. Hoci prvý nápor na mesto zo strany Turkov sa konal v roku 1530, až v roku 1624 sa rozhodlo os tavbe pevnosti na obranu mesta a okolia, známej ako Zemský hrad. V roku 1626 sa obrancom mesta podarilo mesto od Turkov obrániť, ale v roku 1653 pevnosť podľahla náporu tureckých vojsk. V 17. storočí vznikajú cechy mlynárov, mäsiarov, čižmárov a kožušníkov. Kostol s farou sú písomne doložené v roku 1359. Vo Vrábľoch bola najstaršia poštová stanica v Tekovskej župe. V monografii Andrása Vályiho sa dočítame, že v mestečku bolo aj viacero kúrií, z ktorých najznámejšia bola kúria rodiny Boronkay, kde údajne jednu noc prenocoval aj cisár František Jozef I. na ceste z Bratislavy do Banskej Štiavnice. V monografii Eleka Fényesa sa uvádza, že v okolí mestečka je úrodná pôda, kde sa pestuje kvalitná pšenica, že okolie je povestné chovom hovädzieho dobytka , víno je strednej kvality , stromov je tu málo.
V histórii mesta sa spomína viacero osobností – i tí, ktorí tu pobudli krátku dobu , ako napr. Gabriel Bethlen, ktorý v roku 1620 tu rokoval s poslom Imrichom Liptaym a kapitánom Nitrianskeho hradu Mikášom Nadányim. Vo februári 1705 vo Vrábľoch táboril a viedol rokovania František Rákoci II. V októbri 1708 tu táboril generál Heister. V meste sa zachovalo niekoľko významných historických stavieb, ku ktorým patrí rímskokatolícky kostol Preblahoslavenej Panny Márie, kde nájdeme aj malé sakrálne pamiatky – sochy, vitráž a maľbu znázorňujúcu slovanských viarozvestcov sv. Cyrila a Metoda.
Použitá literatúra:
Fényes E.: Magyarország geographiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik. 1851.
Borovszky, S.: Magyarország vármegyéi és városai: Magyarország monografiája. A magyar korona országai történetének, földrajzi, képzőművészeti, néprajzi, hadügyi és természeti viszonyainak, közművelődési és közgazdasági állapotának encziklopédiája. Budapest: Országos Monografia Társaság. 1896–1914. Bars vármegye.
http://www.vrable.sk/historia.phtml?id5=18615
