Obec Komjatice sa nachádza v severozápadnej časti okresu Nové Zámky. Na východe susedí s obcami Černík a Mojzesovo, na juhu s Lipovou – jej časťou Ondrochov, na západe s Rastislavicami, na severe s Veľkým Kýrom (predtým Milanovce) a na severovýchode s Vinodolom.
V roku 1256 sa obec spomína ako Kamnati, neskôr Komnyati(1348), Komyati (1371), Komjátice (1808), maďarsky Komját. So starým osídlením a farou patrila obec zemianskej rodine Komjatyovcov z rodu veľkomoravských veľmožov Hunt – Poznanovcov a aj panstvu Jelenec. V 14.storočí Matúšovi Čákovi.
V neskoršom období, v rokoch 1386 – 1750 patrila Forgáčovcom, následne Grassalkovičovcom, po roku 1858 mali v obci majetky Motešickovci, neskôr Wodianerovci a ďalší.
V minulosti boli Komjatice mestečkom s jarmočným právom, konali sa tu trhy s koňmi.
S obcou Komjatice sa spájajú mená viacerých významných osobností, ku ktorým nesporne patrí aj slovenský národný buditeľ Andrej Caban, ktorý prišiel do Komjatíc v roku 1837.
Andrej Caban bol správcom katolíckej farnosti, aktívnym spoluzakladateľom Matice slovenskej, Spolku sv. Vojtecha, prispieval do časopisu Cyril a Metod, snažil sa o pozdvihnutie kultúry a vzdelávania obce.
V réžii Andreja Cabana na Vianoce roku 1843 sa hralo v obci prvé detské divadelné predstavenie hrané v slovenskej reči na vidieku – na území celého Slovenska s názvom Jozef a jeho bratia v Egypte.
V minulosti sa Komjatice pýšili nádherným kaštieľom, ktorý sa nezachoval. Najvýznamnejšími pamiatkami obce sú dva rímskokatolícke kostoly – sv. Alžbety z roku 1751 a sv. Petra a Pavla z roku 1615. Ani obyvateľov Komjatíc neobišli útrapy spôsobené dvomi svetovými vojnami. Na miestnom cintoríne sa nachádza pomník na počesť obetí 1.a 2.svetovej vojny. Obyvatelia obce i turisti si radi vychutnávajú chvíle oddychu v Parku pri kaštieli, kde sa nachádza niekoľko vzácnych stromov. Niektoré stromy majú viac ako 200 rokov. Najvzácnejší z nich je platan javorolistý, ktorý v roku 2012 získal ocenenie Strom roka. Park bol rekonštruovaný v rokoch 2008 – 2009.