Novozámocké Múzeum Jána Thaina sprístupnilo zaujímavú výstavu
Šabľa známa neznáma.
Dňa 23. novembra sa vo výstavných priestoroch Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch konala vernisáž výstavy Šabľa známa neznáma.
Výstava „Šabľa známa neznáma“ mala premiéru v Tribečskom múzeu v Topoľčanoch, kde boli zhromaždené najzaujímavejšie exponáty z múzeí v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja. V Topoľčanoch boli prezentované zbrane z fondov Tribečského múzea, Ponitrianskeho múzea v Nitre, Tekovského múzea v Leviciach, Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch a Podunajského múzea v Komárne. Okrem toho boli šable doplnené replikami odevov, výzbroje a výstroje bojovníkov z rôznych období, zapožičanými od súkromných osôb. Všetky tieto exponáty sú teraz nainštalované v Nových Zámkoch. Autorom výstavy je Mgr. Ján Godál, kurátor výstavy je Mgr.Pavol Rusnák.
Účastníkom podujatia priblížil vystavené artefakty autor výstavy:
"Zbrane sú dnes často v očiach verejnosti chápané ako niečo zlé, ako predmety slúžiace na usmrtenie iného človeka, ako niečo, čo bežným ľuďom do rúk nepatrí. Ale ako to často býva, existujú aj iné pohľady na ten istý problém. Zbrane dokážu životy aj zachraňovať, môžu slúžiť aj na obživu, ako prostriedok na trávenie voľného času, na rozvíjanie telesných a duševných schopností užívateľa, ale napríklad aj ako jednoduchý odznak postavenia nositeľa, alebo doplnok odevu. Vo všetkých týchto podobách Vám zbrane, v tomto prípade šable, chce predstaviť výstava, kde sa momentálne nachádzame. Najstaršími exponátmi na výstave sú šable avarské a tiež šabľa staromaďarská, pochádzajúce z archeologických výskumov v komárňanskom a novozámockom regióne. Dokumentujú najstarší výskyt šablí na našom území, ktoré tu boli cudzím, exotickým prvkom. Šable ako také totiž vznikli pravdepodobne v priestore dnešnej Číny, kde sa s nimi zoznámili príslušníci kočovných kmeňov a tieto ich potom, vďaka ich ustavičnej migrácii a aj výbojom, postupne so sebou priniesli až k nám. Ďalší súbor reprezentuje obdobie protirureckých vojen a stavovských povstaní, v širšom ponímaní obdobie približne 15. – začiatku 18. storočia. Išlo o obdobie v ktorom šable u nás zažili akúsi „renesanciu“, znovu začali byť populárne. V prípade jednej zo šablí z tohto obdobia možno identifikovať aj majiteľa – na základe nápisov na záštite patrila kuruckému senátorovi Adamovi Vayovi. Je tu aj niekoľko „Fringií“ a šablí „s Madonou“, čo sú pravdepodobne najznámejšie typy značených šablí vyskytujúcich sa na našom území, a s nie vždy jasným pôvodom.
Medzi mladšie exponáty patria štandardizované šable z 19. a 20. storočia, ktoré sú dnes asi najbežnejšie ako v našich múzeách, tak aj v súkromných zbierkach. Šable však nie sú iba vojenskou dominantou, preto sú vo výstave zastúpené aj zbrane policajných a poriadkových síl, rovnako aj úradnícke. Zvláštnu kategóriu tvoria civilné ozdobné šable, tvoriace súčasť uhorského slávnostného odevu, tzv. „díszmagyar“ a reprezentovaný je aj športový šerm. Nezabudli sme ani na fenomén minulosti, na súboje, ktoré reprezentuje pár súbojových šablí rakúskeho typu."
Výstavu, ktorá je vhodná pre žiakov základných i stredných škôl, ako aj pre dospelú širokú verejnosť si môžeme pozrieť do 24. februára 2024.
