V tomto roku si pripomíname 1160. výročie príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Ich činnosti na našom území sa venovala tretia zo série prednášok, organizovaných Múzeom Jána Thaina v Nových Zámkoch pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD).  
Prednáška Mgr. Marty Kasášovej  niesla názov Sv. Cyril a Metod – patróni Európy.

Prednášajúca previedla účastníkov podujatia životom Cyrila /Konštantína/ a Metoda od ich narodenia, cez štúdiá,oboznámila s okolnosťami sprevádzajúcimi  ich príchod  na  Veľkú Moravu a  pôsobenie bratov na jej území. Spomenula viacero osobností danej doby, ktorých rozhodnutia ovplyvňovali aj život a dielo vierozvestcov.

K najvýznamnejším počinom bratov patrilo vytvorenie písma /hlaholika/, ktorého používanie schválil v roku 880 listom sám pápež.  V liste „Industriae tuae“  Veľkú Moravu vyhlásil za léno Svätej stolice, čo znamenalo, že Veľkú Moravu postavil na roveň Východofranskej ríše,
-   potvrdil Metodove úlohy a funkcie,
-   prikázal, aby bol do Ríma poslaný ďalší kňaz, aby ho mohol urobiť biskupom iného regiónu Veľkej Moravy než je Nitra tak, aby Metod a títo dvaja biskupi potom zas mohli vysvätiť ďalších biskupov (podľa väčšiny prameňov však táto požiadavka listu nebola splnená),
· schválil používanie slovanského písma (hlaholiky) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali v slovanskom jazyku (okrem evanjelia, ktoré sa malo najprv čítať po latinsky a až potom po slovansky)
· prikázal, aby sa bohoslužby pre Svätopluka a jeho družinu konali v latinčine, pretože Svätopluk osobne uprednostňoval latinčinu . / citované z prednášky/
​​​​​​​

Cyril a Metod neraz  museli zdolávať prekážky,bojovať za svoje presvedčenia a ciele. Na ich činnosť zle vplývali aj  spory medzi Metodom a Svätoplukom, ktoré  sa vyhrotili v roku 885, keď Metod navrhol za svojho nástupcu kňaza Gorazda. Skôr, ako sa mohol spor vyriešiť, arcibiskup Metod zomrel dňa 6. apríla 885. Na smrteľnej posteli určil  Gorazda  za svojho nástupcu vo Veľkomoravskom učilišti. 
Po Metodovej smrti sa dostal na čelo veľkomoravského duchovenstva Wiching, ktorý so Svätoplukovým súhlasom dal uväzniť Metodových žiakov a neskôr ich vypovedal  z krajiny. Ich odchodom však organizácia veľkomoravskej cirkvi nezanikla, udržala sa až do pádu Veľkej Moravy.
​​​​​​​
Prednáška bola obohatená o viaceré zaujímavosti zo života solúnskych bratov, slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda a o ukážku hlaholiky.
 Zo zaujímavostí :
-       Abeceda vytvorená Cyrilom a Metodom čiastočne vychádzala z gréckej abecedy a pozostávala zo 43 písmen. To je dôvod, prečo, mimochodom, v modernej ruskej abecede sú niektoré písmená napísané rovnakým spôsobom ako v gréčtine - osvietenskí bratia si požičali 24 symbolov od Grékov a ďalších 19 vymysleli sami. Riadili sa fonetickými znakmi slovanských jazykov. 
-        V minulosti existovali dve slovanské abecedy, hlaholika a cyrilika. Moderní historici sú však väčšinou presvedčení, že Cyril a Metod vytvorili iba prvú, ale druhú, cyrilskú abecedu, aj keď pomenovanú po Cyrilovi, vyvinul neskôr ich študent Kliment Ochridský. Sám Klement sa pri svojej práci očividne spoliehal na diela svojich učiteľov.
-       Napriek obrovskému prínosu osvietenských bratov pre slovanskú kultúru sa na nich na tisíc rokov prakticky zabudlo. Poctu im vzdali až v polovici predminulého storočia, keď sa v Bulharsku konal sviatok venovaný pamiatke Cyrila a Metoda.
-       V polovici 9. storočia Cyril (sám, bez Metoda) podnikol dlhú a nebezpečnú cestu do Chazarského kaganátu, aby presvedčil Kagana, aby konvertoval na kresťanstvo. Neuspel, ale kagan vypočul jeho žiadosti a oslobodil niekoľko stoviek Grékov, ktorí boli v zajatí. A o necelé storočie neskôr chazarský kaganát prestal existovať – z povrchu zeme ho vymazal kyjevský princ Svyatoslav Igorevič. / citované z prednášky/