Vlastimil Wojnar (r. 1977) je rodákom z Českého Tešína. Ako hráč pôsobil v Karvinej a Frýdku-Místku. Trénerskú kariéru začínal v Chorvátsku. S dorasteneckými a juniorskými tímami Záhrebu niekoľkokrát vyhral majstrovský titul. Vyskúšal si aj trénovanie chorvátskej reprezentácie. Ako tréner pôsobil aj pri mládežníckych tímoch Třinca a seniorských tímoch Frýdku-Místu či Prostějova. Na začiatku sezóny 2022/23 sa stal hlavným trénerom spišských Rysov, ktorých priviedol k historickému 3. miestu v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži. Počas autogramiády sa okrem podpisu s každým záujemcom ochotne odfotil. Sme radi, že neodmietol ani rozhovor pre náš školský časopis SRDCE.

Začnime nehokejovo. Stihli ste okrem hokeja trochu spoznať Spiš?
Áno, samozrejme, mesto som poznal už z minulosti, keď sme tu ako chlapci boli párkrát na turnaji.  Hneď po mojom príchode sme s manželkou prešli znova centrum a tiež okolie, ako napr. Slovenský raj - Tomášovský výhľad, Spišský hrad a tiež Vysoké Tatry.

Ako si spomínate na svoje školské časy? Aké predmety ste mali v škole najradšej?
Zemepis a samozrejme telesnú výchovu. Zemepis som neskôr vyštudoval aj na Vysokej škole Ostravskej univerzity.

Ako si spomínate na vaše hodiny telesnej výchovy? Akým športom ste sa  v detstve venovali?
Okrem hokeja som hral aj súťažne tenis zhruba do dorastu. Bol to pre nás (pre mňa a ešte pre dvoch  mojich spoluhráčov) iba doplnkový šport, ktorým sme sa chceli hlavne udržať cez leto v kondícii.

Dokázali by ste si predstaviť, že by ste učili telesnú výchovu v škole? Ak áno, ako vy vyzerala telesná výchova, ktorú by viedol Vlastimil Wojnar?
Radšej si to nepredstavujem, musí to byť veľmi ťažké v dnešnej dobe vyučovať akýkoľvek predmet, zvlášť telesnú výchovu, pretože dnešné deti už podľa môjho názoru nie sú tak športovo vybavené ako kedysi. Preto si to radšej ani nepredstavujem.

Aké boli vaše hokejové začiatky?
Začínal som približne v šiestich rokoch v Českom Tešíne a potom ma spolu s ďalšími troma spoluhráčmi vybrali do Třinca, kde som strávil prakticky celú mládežnícku kariéru až po juniorku.

Čo bolo pre vás impulzom k tomu, aby ste sa stali hokejovým trénerom?
Neviem, ale už keď som hral 2. ligu vo Frýdku–Místku, začal som sa o trénerinu celkom dosť zaujímať a po tom, čo som dostal ponuku od môjho kolegu, aby som šiel trénovať mládež do Třinca, nebolo čo riešiť.

Máte svoj trénerský vzor? O čom ste ako začínajúci tréner snívali? Plnia sa vám vaše trénerske sny? Aké máte ciele v najbližších rokoch?
Nie nemám, chcem byť sám sebou. Vždy som chcel trénovať extraligu buď v Česku alebo na Slovensku, čo sa mi splnilo, teraz len vydržať v týchto vodách čo najdlhšie, pretože konkurencia je obrovská. Cieľom je cesta, nemám nejaký vysnívaný cieľ, trénerina je povolanie, ktoré závisí od mnohých okolností. Ako sa hovorí, môžete zaručiť postup, ale nie výsledok, takže je to tak o tvrdej práci, ako aj trošku o šťastí - byť v správnom čase na správnom mieste, stretnúť skvelých ľudí, atď.

Čo pre vás znamená 3. miesto v Tipos extralige s klubom HK Grotto Spišská Nová Ves?
Najväčší úspech v mojej trénerskej kariére.

V minulosti ste trénovali  Aj juniorské kategórie v klube aktuálneho českého majstra HC Oceláři Třinec. v čom spočíva jeho recept na úspech? Sú v jeho aktuálnom kádri hráči, ktorých ste trénovali?
Recept na úspech sú financie. Keď ich máte, nakúpite najlepších hráčov a čakáte, ako to dopadne. Vymenili sa tréneri, ale Třinec opäť vyhral titul. Takže ÚSPECH = PENIAZE = NÁKUP NAJLEPŠÍCH HRÁČOV. V kádri sú hráči, ktorých som viedol v doraste a juniorke – Slováci Miloš Roman, Patrik Hrehočák a Česi Majo Adámek, Ján Zahradníček a Daniel Kurovský.

Čo by ste povedali na zápas HK Grotto Spišská Nová Ves – HC Oceliari Třinec?
Super, ale bohužiaľ nereálne.

Trénovali ste v rôznych vekových kategóriách. je ľahšie trénovať žiakov, dorastencov alebo dospelých?
Najťažšou kategóriou na trénovanie v mládeži je jednoznačne dorast. Tam prichádzajú hráči z 9. triedy a prvýkrát sa stretávajú proti o rok starším súperom, čo niektorí nesú s nevôľou. Navyše sú tam aj veľké rozdiely čo sa týka biologického veku, medzi „prvoročiakmi“ a tými, čo sú tam už druhý rok. Trénovať mužov je už iný svet, je to skôr o prístupe, informáciách, taktike, vzťahoch a vzájomnom rešpekte.

Ktoré vlastnosti sú podľa Vás pre hokejistu najdôležitejšie?
Správna drzosť, sebavedomie, pokora, kamarátstvo.

Zahráte si ešte niekedy aktívne hokej?
Prakticky už nie, párkrát som bol ešte keď som bol v Třinci na Old boys, ale cítil som, že nie som dosť dobrý, tak som to radšej nechal.

Máte niekedy chuť aj ako tréner počas zápasu obuť si korčule a naskočiť na ľad?
To vôbec 😊

Aké jazyky ovládate? V akom jazyku ste komunikovali v šatni s hráčmi?
Všetky porady, mítingy, videá sa viedli v češtine, asistent to simultánne prekladal do angličtiny. Ja som s hráčmi tiež občas komunikoval po anglicky, ale prevažne som mal vždy tlmočníka. Pretože som trénoval dva roky v chorvátskom Zagrebe, viem plynule chorvátsky a aj vďaka tomu, že bývam v Českom Tešíne, sa dorozumiem po poľsky

Čo vás ako hokejového trénera rozosmeje? Zažili ste už v hokeji (či už ako tréner alebo ako hráč) vtipnú situáciu?
Tých bolo viac, ale nemôžem ich tu prezentovať 😊

Sme školský časopis SRDCE, nemôže teda chýbať otázka, čo je vašou srdcovou záležitosťou v hokeji?
SPIŠSKÁ NOVÁ VES 😊 😊

Ďakujeme za rozhovor!

školský časopis SRDCE šk. rok 2022-23, č. 3 PRÁZDNINY, s. 14 - 15
​​​​​​​ZŠ sv. Jána Krstiteľa Spišské Vlachy