SLOVENČINA180: Osobnosti slovenského jazyka – Ján Botto
Botto vo svojej tvorbe čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku. Obraz súčasného života premietal do alegorického sveta povestí.
Vyšný Skálnik/Bratislava 10. júla (TASR) – TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. K šíriteľom slovenčiny ako národného jazyka patrí propagátor ľudových tradícií a romantický básnik Ján Botto.
Narodil sa 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku neďaleko Rimavskej Soboty. Študoval v Ožďanoch a od roku 1843 na evanjelickom lýceu v Levoči. Zememeračskému inžinierstvu sa venoval na polytechnickej škole v Budapešti. Ako zememerač pôsobil v Martine, Tisovci, Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici.
Vo svojej tvorbe čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku. Obraz súčasného života premietal do alegorického sveta povestí. Národne utláčané Slovensko popisoval ako zakliatu krajinu, ktorú má oslobodiť rozprávkový hrdina. Tieto skutočnosti sa prejavili aj v baladách Žltá ľalia, Margita a Besná či vo veršovaných povestiach Báj na Dunaji, Báj Maginhradu, Báj Turca a iné.
Jeho vrcholným dielom je básnická skladba Smrť Jánošíkova (1862) skladajúca sa z deviatich spevov - relatívne samostatných celkov. V každom z nich je hlavný hrdina zobrazený z iného zorného uhla.
Písal aj vlastenecké a príležitostné básne, reagoval nimi na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich hold významným osobnostiam národnej kultúry – Jánovi Kollárovi a Andrejovi Sládkovičovi.
Najmladší štúrovský básnik, spoluzakladateľ Matice slovenskej Ján Botto zomrel náhle 28. apríla 1881 v Banskej Bystrici.