Na úpätí Štiavnických vrchov, v najsevernejšom výbežku Ipeľskej pahorkatiny, v okrese Levice leží obec Pukanec. V stredoveku získala obec výsady slobodného kráľovského banského mesta.
​​​​​​​
Obec vznikla ako banícka osada na prelome 13. a 14. storočia, avšak jej lokalita je spomenutá už v záznamoch z roku 1075, pod názvom Baka.  

V 14. storočí sa stala slobodným kráľovským mestom a v roku 1547 získala aj jarmočné právo.
V 15. - 16. storočí sa tu ťažilo zlato a striebro. Rozvoj baníctva zastavili turecké nájazdy v 16. storočí.  Neskôr mesto nadobudlo poľnohospodársky a remeselný charakter/hrnčiari, ševci, debnári, garbiari.../. Rozvíjal sa drevársky priemysel. Mestečko sa stalo známym aj výrobou keramiky, paličkovanej čipky a modrotlače.  Posledné pokusy o ťažbu zlata boli v roku 1820.
V lokalite sú priaznivé podmienky pre vinohradníctvo, ovocinárstvo a záhradníctvo.
V obci sa zachovalo viacero historických stavebných  pamiatok, ku ktorým patrí gotický rímskokatolícky kostol /14.stor./,  meštianske barokové a rokokové domy zo 17. storočia, baroková radnica z 18. storočia, trojičný stĺp a i. Sú tu aj zachované zvyšky mestských hradieb.
Návštevníci obce si majú možnosť prezrieť rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, evanjelický kostol, Hrnčiarsky dom, Hrnčiarske múzeum pána Franka či Múzeum remesiel, prejsť sa uličkami a obdivovať historické domčeky. 

Pre turistov je pripravený aj náučný chodník /5,2 km/, ktorý  oboznamuje návštevníka s históriou bývalého slobodného baníckeho a kráľovského mesta Pukanca, so zameraním na staré banské diela a opis ťažby, spracovania a úpravy zlato-striebronosných rúd. Na informačných paneloch je však sčasti priblížená aj flóra a fauna okolia Pukanca. 
Turisti odchádzajú z obce obohatení mnohými príjemnými zážitkami a poznatkami z histórie i súčasného života obyvateľov obce.