Trenčianska univerzita vyvíja software na detekciu malých dronov
Projekt vychádza z doterajšieho výskumu realizovaného v spolupráci so SAV a SHMÚ, ktorý bol zameraný na detekciu atmosférických nehomogenít, ako turbulencia, hmla, zrážky v prízemnej vrstve troposféry.
Technologický pokrok v oblasti elektroniky viedol v posledných rokoch k rozvoju univerzálnych bezpilotných dronov. Ich použitie v civilnom sektore otvára nové možnosti, zároveň sa však ukázali ich možnosti použitia ako efektívnych bojových prostriedkov priamo v konflikte alebo pri prieskume situácie na bojisku. Alarmujúci je vysoký pomer spôsobenej škody vzhľadom k ich výrobnej cene. Základom obrany voči bezpilotným prostriedkom je ich včasná a spoľahlivá detekcia. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne sa zapojila do výzvy Ministerstva obrany SR - bezpilotné systémy a obrana proti nim a na Fakulte špeciálnej techniky vyvíja software na detekciu dronov v prízemných vrstvách atmosféry.
Profesionálni výrobcovia ako aj amatérski tvorcovia vlastných konštrukcií dronov so zameraním pre použitie v bojových podmienkach sa pochopiteľne snažia jednotlivé demaskujúce efekty rôznymi metódami potlačiť, sťažiť a znemožniť tak ich detekciu. Momentálne sa využívajú najmä optické a zvukové metódy, klasický Dopplerovský radar alebo identifikácia komunikácie dronu. Na Fakulte špeciálnej techniky sa primárne zamerali na identifikáciu malých dronov, najmä koptér a UAV pohybujúcich sa v malých výškach pod hranicou radaru relatívne malými rýchlosťami. Cieľom je vyvinúť metódy pre detekciu výskytu dronov bez vlastnej emisie elektromagnetickej energie, s využitím cudzích zdrojov, ako sú vysielače mobilných operátorov, vysielače rozhlasu a televízie a dátových sietí v pásme do 6 GHz.
Projekt vychádza z doterajšieho výskumu realizovaného v spolupráci so SAV a SHMÚ, ktorý bol zameraný na detekciu atmosférických nehomogenít, ako turbulencia, hmla, zrážky v prízemnej vrstve troposféry. Z konštrukčnej podstaty dronov vyplývajú pri ich pohybe v atmosfére niektoré špecifické demaskujúce efekty. „Dron pri pohybe vytvára výraznú nehomogenitu v atmosfére. V rozpore so všeobecne zaužívaným naratívom, podľa ktorého je ovplyvnenie signálov atmosférickými javmi zanedbateľné a nepozorovateľné, sa nám podarilo vyvinúť prístrojové a programové vybavenie, ktoré umožňuje detailné sledovanie atmosférických javov s vysokým časovým rozlíšením, ako je napríklad vznik, výskyt a zánik turbulencie,“ uviedol rektor Trenčianskej univerzity Jozef Habánik. Takýchto zmien a javov, ktoré sa dajú pozorovať je omnoho viac. Detekcia kvapalných zrážok už od nemerateľných úhrnov, efekty spojené s vytváraním hmly, javy spojené s inverznými stavmi atmosféry a mnohé ďalšie. „Použitá je jednoduchá sústava so smerovými anténami, vlastná detekcia je však realizovaná programovo a je pomerne náročná, pretože vyžaduje vyhodnotenie dátového toku cca 350 Mbyte dát za sekundu,“ doplnil Habánik.
Fakulta chce prostredníctvom dotácie 111 000 tis. EUR doplniť a rozšíriť výskumné pracovisko o prístrojovú techniku do frekvenčného pásma 4.5 až 6 GHz, vybudovať externé pracovisko s pracovnou plošinou na streche fakultnej budovy pre experimenty a merania s možnosťou sledovania reálnych prejavov dronov pri ich letoch. Prehĺbenie spolupráce medzi Trenčianskou univerzitou a Ministerstvom obrany SR bolo predmetom rokovania už na stretnutí s ministrom obrany Jaroslavom Naďom v lete 2022. Témou bolo najmä prepájanie vzdelávania s potrebami praxe, vzdelávanie odborníkov na špeciálnu a strojársku techniku alebo výskum a vývoj nových materiálov pre modernizáciu výzbroje ozbrojených síl, čo je veľká príležitosť pre študentov fakulty.